Bez vojny na Ukrajine mohol byť rast slovenskej ekonomiky dvojnásobný
Bez ruského vojnového ťaženia na Ukrajine mohol byť rast slovenskej ekonomiky v minulom roku približne dvojnásobný. Namiesto 1,7 % mohol dosiahnuť okolo 3 %. V aktuálnej analýze venovanej jednému roku vojny na Ukrajine to odhadli analytici Slovenskej sporiteľne.
Priemyselné firmy, v čase pandémie významní ťahúni rastu, boli podľa ekonómov po vypuknutí konfliktu zasiahnuté najviac. Čelili početným problémom spojeným s rastom cien vstupov, ale aj pretŕhaniu dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Ukrajina ani Rusko síce nepredstavovali pre slovenské hospodárstvo dôležité exportné trhy, významná však bola závislosť na dovoze niektorých surovín.
"Na slovenskú ekonomiku tak dopadal vojnový konflikt najmä v podobe zvýšených cien energií s vplyvom na spotrebu domácností, ako aj priemyselnú produkciu, a to predovšetkým v energeticky náročných odvetviach ako chemický priemysel, či výroba a spracovanie kovov," priblížili analytici. Z pandemickej krízy sa tak ekonomika dostala do krízy energetickej, jej rast spomalil a väčšinu roka sa držal na medzikvartálnej úrovni 0,3 - 0,4 %.
Dĺžka trvania vojenského konfliktu na Ukrajine je neznáma, Slovensko aj ďalšie štáty Európskej únie však podľa ekonómov dosahujú významné pokroky pre zabezpečenie energetickej nezávislosti od Ruska. "Tieto kroky sú nevyhnutné pre väčšiu makroekonomickú stabilitu a nižšie vystavenie dopadom súčasnej krízy," zdôraznili.
Východiskový bod pre zvládnutie budúcej zimy je podľa nich dobrý. Teplá zima na prelome rokov 2022 a 2023 spôsobila, že EÚ začína nový rok s nadpriemernými zásobami plynu na úrovni 70 % a zimnú sezónu by mohla skončiť so zásobníkmi naplnenými asi na polovicu. Aj keď ceny plynu by mohli oproti súčasným nízkym úrovniam opäť vzrásť, rekordné úrovne by už mali byť minulosťou.
"Rast slovenskej ekonomiky by tak v tomto roku mohol dosiahnuť 1,5 % medziročne, najmä vplyvom masívnych investičných aktivít vďaka európskym peniazom," avizovali analytici Slovenskej sporiteľne. Aj keď bol Plán obnovy pôvodne predstavený ako stimul pre postpandemickú obnovu, nakoniec budú tieto peniaze riešiť aj dopady energetickej krízy.
"Veľká časť peňazí alokovaná na "zelené" riešenia bola síce predstavená ako súčasť snahy o zmiernenie klimatických zmien, v súčasnej situácii je "jednou záplatou na dve diery" - snahy o zelenší a udržateľný rast, ale aj snahy o energetickú sebestačnosť Európskej únie," dodali.