Prehľad kľúčových udalostí vojny na Ukrajine: Od vpádu ruských vojsk po zaslanie migov

Vo štvrtok 24. februára 2022 nadránom odvysielali ruské štátne médiá prejav prezidenta Vladimira Putina, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". Konflikt na Ukrajine trvá už vyše roka. Prinášame prehľad kľúčových udalostí za 13 mesiacov ruskej agresie.

Buča
Foto: TASR/AP

Máj

5. mája - Kremeľ obvinil Západ, že zásobovaním Kyjeva zbraňami bráni "rýchlemu" ukončeniu ruského vojenského ťaženia na Ukrajine. 

8. mája - Prvá dáma USA Jill Bidenová navštívila v sprievode predsedu vlády Eduarda Hegera, jeho manželky a ministra vnútra Romana Mikulca hraničný priechod s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom.

10. mája - Volodymyr Zelenskyj sa Slovensku poďakoval za solidaritu a pomoc, ktorú poskytujeme Ukrajine. Vo videopríhovore poslancom Národnej rady SR zároveň vyzval na pokračovanie pomoci. 

18. mája - Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v NATO.

20. mája - Ruská armáda tvrdila, že "úplne oslobodila" oceliarsky komplex Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, v ktorom sa skrývali poslední ukrajinskí vojaci brániaci toto mesto pred ruskou agresiou.  

23. mája - Ukrajinský súd odsúdil na doživotie ruského vojaka Vadima Šišimarina. Obvinený bol z vojnového zločinu zabitia neozbrojeného civilistu.

27. mája - Ukrajinská pravoslávna cirkev spadajúca pod Moskovský patriarchát oznámila, že prerušuje vzťahy s Ruskom pre jeho inváziu na Ukrajinu, pričom deklaruje svoju "úplnú nezávislosť".  

31. mája - Prezidentka SR Zuzana Čaputová pricestovala na návštevu Ukrajiny.

Jún, júl, august

6. júna - Český prezident Miloš Zeman uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin patrí pred vojnový súd. 

29. júla - Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken absolvoval telefonický rozhovor so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Išlo o ich prvý kontakt od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

16. augusta - Loď MV Brave Commander naložená 23.000 tonami obilia vyplávala z ukrajinského čiernomorského prístavu Pivdennyj smerom k pobrežiu Džibuti.

September

13. septembra - Pápež František vyzval na mier a ukončenie "nezmyselnej a tragickej vojny" na Ukrajine.

15. septembra 

- Vojnou zmietaná Ukrajina bude mať podporu Európskej únie tak dlho, ako to bude potrebné. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová to povedala počas návštevy Kyjeva.

- Pápež František označil dodávky zbraní na Ukrajinu na sebaobranu za morálne legitímne.

20. septembra - Reakcia medzinárodného spoločenstva na ruskú okupáciu častí Gruzínska a Ukrajiny bola nedostatočná. Táto slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii, povedala vo všeobecnej rozprave na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN prezidentka SR Zuzana Čaputová.  

21. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. 

23. septembra - V štyroch regiónoch, ktoré na východe a juhu Ukrajiny okupujú ruské sily, sa začali referendá o ich pripojení k Rusku. Do 27. septembra sa konali v samozvaných republikách - Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti.

26. septembra – V blízkosti dánskeho ostrova Bornholm bol oznámený únik plynu na plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 smerujúcich po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka.  

Október

4. októbra - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét, ktorým oficiálne vyhlásil vyhliadky na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za "nemožné". 

5. októbra - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákony o pričlenení štyroch ukrajinských regiónov okupovaných ruskou armádou k Ruskej federácii. Ide o samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR), samozvanú Luhanskú ľudovú republiku (LĽH) a časti Záporožskej a Chersonskej oblasti.

8. októbra 

- Ruské ministerstvo obrany vymenovalo generála Sergeja Surovikina za hlavného veliteľa vojsk špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.

- Výbuch, pri ktorom zahynuli traja ľudia, vážne poškodil cestný a železničný Kerčský most, spájajúci Rusko s anektovaným Krymom.

11. októbra - Hlavy štátov V4 - prezidentka SR Zuzana Čaputová, český prezident Miloš Zeman, poľský prezident Andrzej Duda a prezidentka Maďarska Katalin Nováková - odsúdili počas stretnutia v Bratislave ruskú agresiu na Ukrajine.   

12. októbra - Valné zhromaždenie OSN odsúdilo drvivou väčšinou ruský "pokus o nelegálnu anexiu" štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov a vyzvalo všetky krajiny sveta, aby tento krok neuznali. 

26. októbra - Senát, horná komora poľského parlamentu, schválil jednohlasne rezolúciu, v ktorej označil Ruskú federáciu za teroristický režim.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 2 / 4
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok