ROZHOVOR: Orbán je trójskym koňom Ruska, hovorí Šimečka. Hegera a Naďa do PS nechce
Parlament odsúhlasil septembrový termín predčasných volieb. Prezidentka Zuzana Čaputová sprvu avizovala, že s ním súhlasí, avšak minulý štvrtok vyhlásila, že súčasná situácia si vyžaduje skorší termín. V rozhovore pre ta3 sa k téme predčasných volieb vyjadril podpredseda Európskeho parlamentu a predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka, ktorý hovoril aj o tom, kde ušiel Slovensku európsky vlak.
Máme dlh voči LGBTI+ ľuďom
V posledných mesiacoch však Slovenskom otriasli viaceré tragické udalosti. Medzi nimi aj vražda dvoch mladých ľudí na Zámockej ulici v Bratislave. Spoločnosť a politici sa po nej začali zaoberať otázkou LGBTI+ komunity, avšak ku žiadnym zásadným zmenám neprišlo. Kto by mal v strane na starosti túto agendu?
Máte pravdu. Ani po tých vraždách nedošlo k žiadnemu posunu. Myslel som si, že vražda v Teplárni nás prinúti zamyslieť sa nad tým, aký dlh máme voči LGBTI+ ľuďom na Slovensku. Stále nemáme rovnosť. Rovnosť ľudí, v tomto prípade v právach, je tá základná hodnota, ktorú chce aj Progresívne Slovensko presadzovať. Právo uzavrieť zväzok s človekom, ktorého milujete, právo byť sám sebou bez ohľadu na to, koho milujete alebo ako sa identifikujete. To všetko je majorite priznané a menšine nie.
Myslel som si, že tá vražda pohne spoločnosťou a konečne sa posunieme k západnej Európe, kde je to aj v konzervatívnych spoločnostiach už úplne bežné. Bohužiaľ, to sa nestalo. Je to pre mňa nepochopiteľné. Navrhovali sme do parlamentu registrované partnerstvá. Vždy sa zamýšľam nad tým, komu by to ublížilo? Je tu skupina ľudí, ktorým by to zlepšilo kvalitu života a nikomu inému by to neubralo z ich práv a nikoho by to neohrozilo. Príklady z iných krajín ukázali, že to neviedlo k žiadnemu rozvratu rodiny. Nerozumiem, prečo k tomu nemôžeme pristúpiť.
U nás bude túto tému zastrešovať podpredsedníčka a kancelárka Progresívneho Slovenska a právnička Lucia Plaváková, ktorá sa tomu dlhodobo venuje a patrí k špičkovým odborníčkam nielen v tejto téme, ale aj celkovo v oblasti spravodlivosti a menšinových práv.
Po zvolení by ste pravdepodobne museli nájsť spoločnú reč aj s konzervatívnymi stranami, ako napríklad s KDH či OĽANO. Ako veľmi by ste v takom prípade vedeli odstúpiť od svojich návrhov a presvedčení za účelom nájdenia kompromisu?
Ja si uvedomujem, že nevyhráme voľby so stopercentným výsledkom. Budeme sa musieť s niekým dohodnúť. Tak to v parlamentnej demokracii funguje a je to správne. Ako podpredsedu Európskeho parlamentu je mojou dennou náplňou práce byť schopný dohodnúť sa s poslancami z 27 štátov naprieč ideologickým spektrom. Bol som aj spravodajca pre kľúčové smernice rezolúcie, kde som sa musel dohodnúť s konzervatívcami a so socialistami. Som človekom kompromisu, taká je európska politika.
Ako som spomínal, keby vznikla proeurópska konzervatívna sila, s ktorou vieme viesť dialóg aj o týchto témach, tak by som tomu bol rád. Ja vôbec neodmietam dialóg a debatu o tejto otázke s konzervatívcami. Podľa mňa bude potrebná či už na úrovni vlády, alebo aj v parlamente. Ale to platí iba ak ide o európskych rozumných politikov a nie o extrémistov. Mnohí z nich sa dnes na Slovensku tvária, že sú konzervatívci. Ja však hovorím o konzervatívcoch európskeho strihu, s nimi som pripravený na dialóg.
Nemôže to však dopadnúť ako vždy, že nakoniec liberáli ustúpia zo svojich požiadaviek. Tak to bolo posledné desaťročia, pretože vždy bolo niečo dôležitejšie, čo bolo treba urobiť. Iné priority. Nechcem, aby sa toto opakovalo. Či už ide o tému životných partnerstiev, ženských práv alebo ďalšie ľudskoprávne témy, budeme presadzovať, aby to tentokrát bola priorita. Budem za to bojovať. Musíme sa o tom rozprávať s konzervatívnymi silami, a to slušne a normálne.
V piatok si pripomíname rok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Za tento čas sa stala na Slovensku veľmi polarizujúcou témou, a to najmä v otázkach dodávky tankov, húfnic, stíhačiek a zbraní. Mala by sa pomoc Slovenska ešte zintenzívniť?
Ona už je relatívne intenzívna, a to je dobre. Chcel by som poznamenať, prečo je také dôležité Ukrajine pomáhať aj vojensky. Vidím tam dva základné argumenty. Ten prvý je mravný. Ukrajina bola brutálnym spôsobom napadnutá bez nejakej provokácie agresorom z Ruskej federácie. Spravodlivo bráni svoju slobodu, územnú celistvosť a nárok zvoliť si vlastný osud. Vidíme, ako Rusko terorizuje tisíce ukrajinských civilistov, útočí na ich infraštruktúru, elektrárne, zdroje pitnej vody, bombarduje školy, ulice a rezidenčné štvrte. Je našou morálnou povinnosťou Ukrajine pomôcť brániť sa. Je to aj právne zakotvené medzinárodné právo.
Druhý argument je pragmatický. Je to v našom bezpečnostnom a národnom záujme, aby sa Ukrajina ubránila a aby zatlačila Rusov späť. Každé mesto, ktoré na východe krajiny Ukrajinci oslobodia, znamená, že ruský agresor je o niečo ďalej od našich slovenských hraníc. Ukrajinci bojujú a zadržiavajú tam Rusov aj za nás. Je v našom záujme, aby ten boj vyhrali. Naopak, keby ich Rusi prevalcovali a dostali by sa k našim hraniciam, ide o úplne inú bezpečnostnú klímu a iný typ ohrozenia aj pre Slovensko. Znamenalo by to zvýšenie výdajov na obranu a mnoho iných problémov.
Keď už nami nepohne svedomie, aby sme Ukrajine pomáhali, tak si to aspoň spočítajme pragmaticky. S tým súvisí aj tá vojenská pomoc. Som za to, aby nielen Slovensko, ale aj štáty Európskej únie a NATO, pomáhali Ukrajine a zintenzívnili pomoc v čase, keď sa pripravuje protiruská ofenzíva. V prípade Slovenska to znamená aj poslanie tých MiG-ov. My ich už nemáme ako využiť, iba nám hrdzavejú v hangároch v Sliači. Ak ich odovzdáme, možno za ne i dostaneme nejaké peniaze z eurofondov. Ak by mali pomôcť Ukrajine brániť svoje nebo a pomôžu zachrániť životy, tak ja som za to, aby sme ich poslali, ak to ústava tejto vláde umožňuje. Pomôžme im aj iným spôsobom, napríklad muníciou či zbraňami, ktoré Ukrajina potrebuje. Ekonomická a humanitárna pomoc je samozrejmosťou.
Celý rozhovor si môžete pozrieť aj na YouTube Televízie ta3.
