Za vojnu na Ukrajine môže Západ. Rusko sa ju snažilo zastaviť, vyhlásil Putin
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vo svojom tradičnom prejave k ruskému federálnemu zhromaždeniu obvinil z rozpútania terajšieho konfliktu na Ukrajine Západ. Ten sa podľa neho snažil zničiť Rusko okrem iného ekonomickými sankciami a dodával Ukrajine zbrane.
Putin ruskú agresiu na Ukrajine označil termínom "vojna", hoci obvykle o nej hovorí ako o špeciálnej vojenskej operácii. Rusko napadlo Ukrajinu vlani 24. februára. Vojna si od tej doby vyžiadala životy tisícov ukrajinských civilistov, milióny ďalších ľudí vyhnala z domovov a spustošili ukrajinské mestá.
"To Západ rozpútal vojnu. Rusko používa silu, aby ju zastavilo," vyhlásil Putin v prejave, v ktorom sa podľa predchádzajúcich očakávaní pokúsil obhájiť ruský vpád na Ukrajinu. Rovnako ako aj v predchádzajúcich prejavoch zopakoval, že jednou z motivácií Moskvy bolo ochrániť rusky hovoriacich obyvateľov ukrajinského Donbasu, ktorí podľa neho čelili od roku 2014 útlaku. V tomto roku tu proruskí separatisti vyhlásili dva štátne útvary, ktoré Rusko vlani krátko pred vpádom na Ukrajinu uznalo.
Putin v utorok tiež zdôraznil, že Západ, ktorý sa podľa neho Rusko snaží zničiť, nemôže uspieť. "Musí pochopiť, že poraziť Rusko na bojisku nemožno," uviedol Putin. Ruský prezident tak podobne ako v minulosti poukázal na silu ruskej armády, ktorá sa ale podľa hodnotenia západných armádnych analytikov na Ukrajine stretáva so zásadnými problémami a čelí obrovským stratám. Rusku sa zatiaľ darí odolávať aj ekonomickým sankciám uvaleným Západom, tvrdil aj Putin. "Vstúpili sme do nového cyklu hospodárskeho rastu," vyhlásil. Ruský akciový trh na jeho slová o dobrej kondícii ruského hospodárstva reagoval rastom, podotkla agentúra TASS.
Medzinárodný menový fond (MMF) koncom januára vo svojom aktualizovanom globálnom hospodárskom výhľade odhadol, že ruská ekonomika vlani klesla o 2,2 percenta po náraste o 4,7 percenta v predchádzajúcom roku. V tomto roku fond očakáva nárast ruskej ekonomiky ekonomiky o 0,3 percenta, zatiaľ čo v októbri predpovedal pokles o 2,3 percenta. Putin okrem toho sľúbil rozvoj ruskej verejnej infraštruktúry vrátane ciest a prístavov na Sibíri a ruskom Ďalekom východe a zavedenie plynu do škôl a nemocníc. Šéf Kremľa tiež hovoril o potrebe sociálnej podpory vojnových veteránov a rodín padlých.
Ruské štátne médiá, ktoré vysielajú Putinov prejav, sa stretávali s výpadkami. Ruská agentúra RIA Novosti uviedla, že ich zapríčinili kybernetické útoky typu DDoS. Najdôležitejšie Putinove výroky sa mali v reálnom čase objavovať na digitálnych obrazovkách umiestnených na hlavných uliciach ruských miest s viac ako miliónom obyvateľov, uviedla ešte pred začiatkom prejavu agentúra TASS.
Ulice v centre Moskvy blízko historického obchodného centra Gostinnyj dvor, ktoré si Putin zvolil za miesto prejavu, sú od rána zatvorené. Hostia v sále, medzi ktorými sú aj účastníci bojov na Ukrajine, sa museli pred dnešným prejavom izolovať a podrobiť sa testu na koronavírus. Pri vchode do budovy sa im tiež merala teplota, opísal spravodajský portál Meduza. Podľa ruských zákonov musí prezident krajiny predniesť posolstvo federálnemu zhromaždeniu každoročne. Naposledy ale Putin vystúpil s týmto prejavom v apríli v roku 2021. V minulom roku bol prejav odložený.