Alternatíva si nectí etické normy. Výber nebezpečných hoaxov šíriacich sa sociálnymi sieťami

Kampaň strachu

Harabin, Fico, Blaha a ďalší

"Urobil by som presne to isté, čo Putin v súvislosti s udalosťami na Ukrajine. Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od roku 2014 zavraždili 15-tisíc vlastných civilistov," tvrdil Štefan Harabin na sociálnej sieti deň po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu (pozn. red. status už nie je dostupný). 

Predseda Smeru-SD Robert Fico inváziu najprv neospravedlňoval, ale tvrdí, že ide o vojnu USA a Ruska. Ako uviedol, nesúhlasí s úvahami o zavedení ďalších sankcií proti Rusku, ktoré by zahŕňali zastavenie dovozu ropy a zemného plynu do EÚ.

Denník Pravda zase píše, že Fico pokračuje v šírení strachu. Smer vyhlasuje, že témou predvolebnej kampane bude strašenie mobilizáciou a zavlečením Slovenska do vojny. Predseda strany označuje premiéra Eduarda Hegera, ministra obrany Jaroslava Naďa a prezidentku Zuzanu Čaputovú za "bláznov", a že možno vyhlásia vojnový stav, aby zrušili septembrové voľby. 

K týmto vyhláseniam sa pridáva aj poslanec Smeru-SD Ľuboš Blaha s dodatkom, že mobilizácia môže prebehnúť a Slováci budú bojovať po boku banderovcov. "V parlamente som dnes (pozn. red. 15. februára) tvrdo odsúdil hlúpu a pubertálnu Osuského rezolúciu, v ktorej Rusko označuje za teroristický štát. My nechceme eskalovať konflikt, nechceme protiruský rasizmus, nechceme predlžovať vojnu vyzbrojovaním Ukrajiny - my chceme mier," píše na sociálnej sieti Ľuboš Blaha. Dlhodobo šíri ruský naratív a nepravdy najmä prostredníctvom sociálnych sietí.

Využívanie strachu z vojny a prísľub nezatiahnutia Čechov do bojov bola stratégia aj kandidáta na prezidenta Českej republiky Andreja Babiša. Dôkazom bol aj bilbord v jeho prezidentskej kampani.

V súvislosti s médiami a ich dôveryhodnosťou sme sa zhovárali s Jánom Hacekom, vedúcim Katedry žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. 

"Iné informačné zdroje spôsobujú, že človek má pocit vnútorného ohrozenia, má pocit, že tu existuje nejaký nepriateľ, má pocit, že médiá sú financované niekým, kto nie je transparentný, že každý novinár je niekým zaplatený. To však neznamená, že sa novinár nemôže mýliť a že spravodajský portál alebo televízia môže pochybiť – to je úplne normálne. Médiá si ctia etiku a vo väčšine prípadov majú editorskú zodpovednosť. Tým sa odlišujú od tých, ktoré by sa médiami radi stali, ale jednoducho na to nemajú, pretože tieto základné princípy médií nevyznávajú," vysvetľuje Hacek.