Borrell: Ruská armáda chystá pri frontovej línii 350-tisíc vojakov
Ruská armáda chystá pri frontovej línii 350-tisíc vojakov na kľúčové budúce týždne vojny. Európska únia preto musí urýchliť vojenskú podporu Ukrajiny, najmä zásobovanie muníciou. Po pondelňajšom rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín to povedal šéf únijnej diplomacie Josep Borrell, podľa ktorého z debaty o spoločných nákupoch zbraní a munície nevzišiel žiadny konkrétny návrh. Ministri sa podľa neho zhodli na nutnosti rýchlo schváliť desiaty balík protiruských sankcií, ktorý bude prijatý do piatkového prvého výročia ruského vpádu na Ukrajinu.
Kyjev v očakávaní ruskej ofenzívy žiada západných spojencov o rýchle dodávky zbraní a najmä munície, ktorá armáde napadnutej krajiny dochádza. Podľa Borrella je teraz pripravený na ofenzívu takmer dvojnásobok ruských vojakov, než bol pred rokom na začatie invázie.
"Musíme reagovať rýchlo, nielen zvýšiť podporu, ale urobiť to rýchlo. Rýchlosť zachráni životy," vyhlásil Borrell po rokovaní, na ktorom sa ministri bavili okrem iného o estónskom návrhu na spoločné nákupy zbraní a munície. Tie majú presvedčiť zbrojný priemysel na navýšenie výroby a urýchliť zásobovanie armád vrátane tej ukrajinskej.
Podľa českého ministra zahraničných vecí Jána Lipavského sa zástupcovia vlád zhodli na pokračovaní podpory Ukrajiny, žiadny konkrétny plán však nepodporili.
"Ak vieme, že rozšírenie výroby munície vyžaduje nejakú širšiu investíciu, na ktorú je potrebné nájsť zdroje spoločne, tak hľadajme to spoločné riešenie," povedal Lipavský po rokovaní. Konkrétne rozhodnutie je podľa neho skôr na ministroch obrany ako zahraničia. Borrell v tejto súvislosti povedal, že chce pripraviť návrh spoločného plánu pre zasadnutie ministrov obrany plánovanej na 7. marca.
Borrell dodal, že veľkú podporu malo v pondelok prijatie desiateho balíka protiruských sankcií, ktorého detaily však musia štáty doladiť v najbližších "hodinách a dňoch". EÚ ho však prijme najneskôr do piatkového výročia ruskej invázie, doplnil Borrell. EÚ a Londýn rozšírili za potláčanie protestov sankcie proti Teheránu
Európska únia v pondelok o ďalších 32 mien rozšírila zoznam iránskych činiteľov, voči ktorým uplatňuje sankcie za tvrdé potláčanie protirežimných protestov. Ministri zahraničia únijných krajín sa zhodli na zaradení dvoch ministrov či niekoľkých zákonodarcov a sudcov na zoznam, ktorý sa od minuloročného zavedenia rozrástol na viac ako dve stovky mien. Britská vláda krátko nato oznámila rozšírenie vlastného zoznamu o osem mien vrátane troch sudcov.
Európsky blok prijal nové protiiránske sankcie v reakcii na pokračujúce tvrdé zásahy proti protestom, v dôsledku ktorých za posledné mesiace prišli o život stovky ľudí a 20.000 ich bezpečnostné zložky v Iráne zatkli. Touto blízkovýchodnou krajinou od minuloročnej jesene zmieta jedna z najväčších vĺn nepokojov od islamskej revolúcie z roku 1979. Vyvolala ju smrť mladej ženy menom Mahsa Amíníová, ktorú predtým zadržala mravnostná polícia - podľa médií kvôli nedostatočne zakrytým vlasom.
Sankcie sa novo vzťahujú na iránskych ministrov kultúry a školstva. Čelí im tiež niekoľko sudcov, prokurátorov, zákonodarcov a činiteľov bezpečnostných úradov. Na všetky sa vzťahuje zákaz ciest do únie a majú zmrazený majetok na jej území. Na zoznam pribudli aj dva subjekty spojené s bezpečnostnými zložkami.
Únia od jesenného zavedenia sankcií proti iránskemu režimu rozšírila ich pôsobnosť už štyrikrát, teraz je na zozname 205 ľudí a 33 subjektov. EÚ zároveň v októbri zaviedla sankcie za iránske dodávky dronov Rusku, tých sa ale dnešné rozšírenie netýka.
Británia od septembrovej smrti Mahsy Amíníovej zaviedla postihy proti viac ako 50 iránskym občanom, ktoré vinia z podielu na porušovaní ľudských práv. Súčasne s EÚ rozšírila svoj sankčný zoznam už minulý mesiac. Dnes naň pridala troch sudcov, "ktorí uložili demonštrantom tresty smrti", a päť členov iránskych revolučných gárd.
Predstavitelia tejto vojenskej zložky sú terčom aj únijných postihov a EÚ podľa nedávneho článku v britskom denníku Financial Times (FT) zvažovala, že gardy zaradia na zoznam teroristických organizácií kvôli dodávkam dronov Rusku. Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková však popondelkovom rokovaní v Bruseli uviedla, že únia zatiaľ nenašla spôsob, ako takýto krok právne podložiť. "V tejto chvíli nemáme v EÚ právny základ na to, aby sme revolučné gardy mohli označiť za teroristickú organizáciu," citovala ju agentúra Reuters.