Ukrajinka: V očiach ľudí je vidieť bolesť a zúfalstvo. Nikto nevie, čo bude zajtra
Vlani v noci na 24. februára vzbudila Ukrajinku Svitlanu, ktorá vtedy žila v Ľvove, jej známa z Ameriky. Zavolala jej o 4:30 a hovorila: Ukrajinu bombardujú! "Hovorila mi, nech vezmem deti a utečieme. Najskôr som Ukrajinu nechcela opustiť, potom som sa ale rozhodla odísť do Českej republiky," povedala Svitlana v rozhovore s ČTK.
Teraz už je aj s deťmi zase späť v Ľvove na západe Ukrajiny, kde je podľa nej situácia pokojnejšia, ale aj tu sa často aj niekoľkokrát denne rozoznejú sirény varujúce pred raketovým útokom.
Život v Ľvove
"Život v mojej krajine sa za posledný rok zásadne zmenil. V očiach ľudí je vidieť bolesť, zúfalstvo a smútok. Nikto nevie, čo bude zajtra. Zvýšili sa ceny, množstvo ľudí zostalo bez práce. Aj napriek tomu ale všetci veria ukrajinskej armáde. A vo víťazstve Ukrajiny," hovorí 43-ročná Svitlana.
V Česku zostala so svojimi dvoma deťmi do konca minulého leta. "V lete mi pripadalo, že vojna čoskoro skončí, tak sme sa vrátili na Ukrajinu. Navyše sme sa mali kam vrátiť, mnoho ľudí takúto možnosť nemá, pretože ich domovy boli zničené," dodáva Ukrajinka, ktorá je bábkoherečkou.
Rovnako ako v mnohých ďalších častiach Ukrajiny, aj vo Ľvove teraz fungujú dodávky elektriny v určitom striedavom režime. "Elektrina, a tým pádom aj svetlo, sa vypína na štyri hodiny denne a štyri hodiny v noci. Niekedy nemáme svetlo až osem hodín. Keď rakety zasiahnu elektrickú infraštruktúru, funguje elektrina len niekoľko hodín denne," opisuje.
Aj keď sa vyskytli problémy a odstávky, vodu zatiaľ doma majú. Pretože majú kachle a dom si vykurujú sami, majú aj teplo. Ľudia, ktorí majú doma ústredné kúrenie, sú ale v dobe bez elektriny aj bez tepla. V Ľvove pritom v posledných dňoch snežilo a teploty sa pohybovali často pod bodom mrazu. V meste funguje verejná doprava rovnako ako predtým a obchody sú tiež otvorené, zatvárajú ich len v prípade raketového útoku, približuje Ukrajinka situáciu vo svojom rodnom meste.
"Pokiaľ ide o nálety, je to rôzne. Niekedy je pokoj hneď niekoľko dní, inokedy počujeme sirény niekoľkokrát za deň. To sa bežíme schovať do krytu," hovorí Svitlana. "Ľudia si zvyknú na všetko. Aj na sirény a vypnuté svetlá. Snažíme sa žiť ďalej, aj keď to nie je ako predtým. Ľudia si ale navzájom veľmi pomáhajú," dodáva. Ako to zvládajú jej deti? Vraj sa nebojí, pretože ona sama sa snaží nepanikáriť.
Ako hovorí, jej rodina žije zo dňa na deň, pretože sa nič nedá plánovať. Napriek vojne sa ale Svitlana snaží stále pracovať ako predtým. A nie inak tomu bolo, aj keď bývala spoločne s deťmi niekoľko mesiacov v Česku. "Českí priatelia nás veľmi podporovali. Hrali sme divadlo. Moja známa kreslila obrazy a predávala ich a peniaze z predstavení i predaných kresieb som dostala ja, aby som ich mohla poslať na pomoc ukrajinskej armáde," uviedla Ukrajinka.
V hraní bábkového divadla pre deti pokračuje Svitlana aj na Ukrajine. Divadlo tiež organizuje charitatívne predstavenie pre deti vnútorných utečencov, ktorí prišli o svoje domovy. "Chodím tiež do dobrovoľníckeho centra, kde pletieme maskovacie siete, ktoré potrebujú naši vojaci na zakrytie techniky a automobilov," rozpráva Svitlana. Z jej rodiny zatiaľ do vojny nikto povolaný nebol, ako ale hovorí, je to len otázka času. Veľa kolegov z divadla však bojuje. Napríklad riaditeľ odišiel na front hneď v prvých dňoch, bol vážne zranený a teraz slúži v Ľvove.
"Osobne si nemyslím, že vojna skončí čoskoro. Ale že Ukrajina bude slobodná, je isté," hovorí s tým, že by chcela zároveň poďakovať Čechom za pomoc, ktorú jej krajine poskytujú. "Pre vás to tiež nie je jednoduché, táto vojna zasiahla úplne všetkých. Na vašu láskavosť ale budem spomínať celý život," uzatvára Svitlana.