ROZHOVOR: Krym už Ukrajina zrejme znovu nezíska, myslí si analytik Halás

Čo by mohlo priviesť Západ k tomu, aby prestal podporovať Ukrajinu vo vojne?

Rok 2023 bude kľúčový práve z tohto hľadiska, pretože dnes sme v situácii, že Ukrajine dávame de facto všetko čo máme. Či už ako Západ, EÚ alebo NATO. Možno s výnimkou najmodernejšieho letectva. Nedodávame ukrajinským ozbrojeným silám stíhačky. Dodávame im čo je použiteľné a užitočné na ukrajinskom bojisku. Sľúbili sme tanky a obrnené transportéry, pásové, kolesové, bojové vozidlá pechoty. Naozaj všetko. 

Teraz hypoteticky: to, čo ukrajinské ozbrojené sily a Ukrajina ako taká potrebuje tento rok dosiahnuť je prerušiť pozemné spojenie medzi Donbasom a Krymom. Inými slovami, dostať sa akýmkoľvek spôsobom k Azovskému moru. Za situácie, že my im dodávame všetko a im sa to tento rok nepodarí, tak pravdepodobnosť, že sa im to podarí niekedy v budúcnosti, bude relatívne malá, lebo my im už nemáme viac čo dodať. 

Ak toto spojenie nebudú schopní prerušiť, viem si predstaviť, že v niektorých krajinách na Západe ochota podporovať Ukrajinu reálne ochabne. Mnohé vlády si môžu povedať - "nuž, dali sme všetko, čo máme a čo viac môžeme spraviť. Napriek tomu sa ten front nehýbe."

Akým spôsobom môže Západ pomôcť Ukrajine čo najefektívnejšie?

Okamžitým zrýchlením logistiky a zvýšením výrobnej kapacity na Západe. V prvom rade munície, na tom sa už pracuje. Tiež zrýchlením celého obranného priemyslu a produkcie techniky pre armádu. Američania idú v priebehu pár rokov zniekoľkonásobiť produkciu munície - tej kľúčovej, kaliber 155 mm. My robíme to isté, snažíme sa investovať tak, aby sme zvýšili produkciu munície.

Prieťahy potrebujeme minimalizovať, treba robiť viac vecí paralelne. Prisľúbime ťažkú techniku, napríklad tanky, ale kým sa dodajú na Ukrajinu, musíme vycvičiť posádky. To sa napríklad v súčasnosti deje v Poľsku. Na nemecké tanky sa už ukrajinskí vojaci cvičia v Poľsku, ale aj v iných krajinách. Tanky ale ešte reálne na Ukrajine nie sú - trvá to nejaký čas. Musíme všetok tento čas čo najviac stlačiť, aby to, čo je sľúbené, išlo na Ukrajinu čo najrýchlejšie. 

To, čo ukrajinské ozbrojené sily potrebujú, je už na ceste. Týka sa to aj rakiet s doletom 150 kilometrov, ťažkej techniky, tankov, bojových vozidiel pechoty, transportérov. 

Myslíte, že Slovensko už nemá žiadne možnosti vojenských dodávok okrem tých leteckých?

Prisľúbili sme všetko, čo sme mohli s výnimkou leteckej techniky. Otázne je, akú by mala funkciu, a kedy by mohla zasiahnuť do bojov. Môj názor je, že ak máme niečo dodať, tak to dodajme hneď a posielajme to, čo vedia Ukrajinci používať. Príkladom môžu byť slovenské MiG-y.

Nemá veľký význam dodávať stíhačky F-16, pretože výcvik pilota trvá mesiace, ak nie roky. Ukrajina potrebuje urobiť zásadné zmeny, čo sa týka frontovej línie, skôr ako by mohla začať používať F-16. Nehovoriac o tom, že úloha letectva v rámci tejto vojny je úplne iná, akoby to bolo v prípade, ak by vojnu viedli krajiny Západu. Západ prikladá letectvu a leteckým útokom omnoho väčšiu dôležitosť ako Rusko. Táto vojna je do veľkej miery vojnou pozemných síl, delostrelectva, ťažkej techniky. Ak by na jednej strane stál Západ, tak by to naozaj v prvom rade bola vojna vzdušných síl. 

Myslíte si, že zlomovým bodom bola pomoc Ukrajine prostredníctvom systémov Himars?

Zlomovým bodom bol Hostomeľ, ubránenie Kyjeva. Ďalej tiež ručne odpaľované protitankové strely v prvých týždňoch. Tie boli Západom dodávané už pred inváziou a splnili obrovskú úlohu. Himars boli zlomovým bodom v situácii, keď bolo potrebné stabilizovať front, zvrátiť dynamiku, začať odrezávať ruskú logistiku. V tej fáze vojny to bola zlomová vec.