Umreli im príbuzní, prišli o domov, teraz nemajú čo jesť. Preživší v Turecku nevedia, čo s nimi bude
V pondelok 6. februára zasiahli Turecko a Sýriu zemetrasenia s magnitúdou 7,8 a 7,6. Nastali 33 kilometrov od veľkého mesta Gaziantep, metropoly rovnomennej provincie, ktorá sa nachádza pri hranici spomínaných susediacich krajín. Turecké úrady hlásia desiatky tisíc obetí. Preživším katastrofa usmrtila príbuzných a zničila obydlia. Svoje dni trávia v táboroch a stanových mestečkách, jedlo dostávajú na prídely.
V útočiskách žijú rodiny v bielych stanoch, kde spia na penových matracoch na zemi zabalení v oblečení, v ktorom ušli z miesta katastrofy a v darovaných dekách. Aby sa zahriali, musia sa k sebe tisnúť. Bez jedla musia vydržať i niekoľko dní, keďže sa rýchlo míňa a nie na každého sa ujde. Organizácia pre katastrofy a tiesňovú pomoc AFAD tvrdí, že preživším poskytla množstvo zásob. Opozícia však tieto tvrdenia spochybňuje a kritizuje nedostatočnú pomoc.
Niektoré tábory sú na tom lepšie
Avšak, nie všetky tábory sú na tom tak zle. "Boh žehnaj našim ľuďom. Ponúkli všetkým jedlo a deky. Nikdy nás nenechali hladovať," povedala pre The Guardian Turkyňa Tülin Çiroğluová, ktorá sa ocitla v tábore v oblasti Çukurova. S manželom a synom najprv hľadali útočisko v miestnej mešite. Ich domov nebol až tak zasiahnutý, avšak báli sa v ňom ostať. Nevedeli, ako veľmi poškodilo zemetrasenie jeho stabilitu.
Avni Bulut za svoj život prežil už druhé katastrofické zemetrasenie. Momentálne býva s rodinou v stanovom tábore v oblasti Çukurova. "Podmienky sú tu dobré. Máme prístup k jedlu, toaletám aj elektrine," skonštatoval pre anglický portál. Pred pár dňami však navštívil İskenderun, kde podľa jeho slov stálo omnoho menej stanov.
Preživší v mnohých prípadoch nemajú finančné prostriedky na to, aby sa presťahovali. Niektorí šťastlivci majú príbuzných v iných oblastiach, ktorí ich k sebe uchýlili. Mnohým však nezostáva nič iné, iba ostať v stanových mestečkách. Tí, ktorí nemajú kam inam ísť, sa pohrávajú aj s myšlienkami vrátiť sa do svojich obydlí. A to napriek tomu, že to môže byť nebezpečné.
Buse Ersoy je jednou z obyvateliek postihnutej oblasti, ktorá sa rozhodla vrátiť domov. Pred tým bývala s rodinou u známych a v aute. "Nemohli sme ostať v stanoch. V noci je tam zima a ja mám malé dieťa," uviedla pre portál. Napriek tomu, že ich bytovka ešte neprešla inšpekciou, museli sa tam vrátiť.
