Urážlivý kompliment pri stole. Kedy ste prekročili v kritike hranice?
Predstavte si hypotetickú situáciu. Nachystali ste večeru pre svojich príbuzných alebo priateľov. Väčšina z nich už má za sebou dve alebo tri rundy alkoholu a práve sa pustila do hlavného chodu - lahodných grilovaných kreviet s kašou. Okolo stolu sa začnú ozývať pochvalné výkriky, ale potom medzi nimi zaznie mumlanie tak, aby ho bolo dobre počuť: "Tá kaša je dobrá. Ale ja ju robím so smotanou, nie s mliekom."
Bola to urážka alebo kompliment? Alebo oboje dohromady, teda "urážliment"? Pokiaľ vám táto situácia znie povedome, potom ste na tom rovnako ako odhadom milióny Američanov, ktorí sa stali svedkom podobne zlomyseľného porovnávania jedla, napísal spravodajský server Huffington Post.
Ide potenciálne o najhorší pasívne agresívny zlozvyk, kedy konzument nepriamo naznačí, že jedlo, ktorým sa kŕmi, je horšie ako ním navrhnutá lepšia, kvalitnejšia verzia - obvykle jeho vlastné. Podobný scenár sa môže odohrávať v akomkoľvek prostredí, kde sa podáva jedlo, teda v reštauráciách či kaviarňach, ale obzvlášť urážlivý je v prípade, kedy vyvrie v domácom prostredí priamo pred osobou, ktorá jedlo pripravila. Pokiaľ máte pocit, že sú tieto nepriame urážky maskované za kompliment vynálezom modernej doby, potom sa mýlite. Toto správanie sa pestuje už stovky rokov.
Zlomyseľné porovnávanie
Americký ekonóm a sociológ nórskeho pôvodu Thorstein Veblen vo svojej prelomovej štúdii o bohatstve a konzumerizme Teórie záhaľčivej triedy z roku 1899 tvrdí, že zlomyseľné a zlovoľné porovnávanie je kľúčovým spôsobom, ako sa príslušníci bohatej alebo majetnej skupiny snažia odlíšiť od ľudí s nižším socioekonomickým statusom.
Porovnávanie podľa neho predstavuje "proces oceňovania osôb s ohľadom na ich hodnotu", ktorý sa často odvíja od hromadenia a vystavovania na obdiv či zverejňovania nadštandardného majetku. A práve to je tá dôležitá časť. Nestačí, že si kritik vášho jedla môže dovoliť kúpiť a použiť pravú smotanu, keď pripravuje kašu. Musí túto skutočnosť povedať nahlas ostatným, aby tak demonštroval svoju nadriadenosť nad nimi.
Kerry Crisleyová, americká spisovateľka a odborníčka na komunikáciu, zažila podobnú situáciu v priebehu rodinnej večere so svokrou a svokrom. "Podávala som pastiersky koláč a svokra ma požiadala o recept. Lichotilo mi to a cítila som sa ako dobrá hostiteľka," povedala. Ale jej dobrý pocit čoskoro nabral mätúci a dosť urážlivý smer.
"Keď som sa s ňou následne videla, povedala mi, že na večeru pripravila "ten môj recept". A vzápätí dodala, čo všetko na ňom zmenila. Ja dávam na vrch popučené zemiaky s čedarom. Ona použila plátky zemiakov posypané parmezánom. Namiesto hovädzieho použila mleté morčacie mäso. A dala doň polovicu worcesterskej omáčky. A ja som si hneď prestala pripadať ako dobrá hostiteľka a začala som sa cítiť ako zlá kuchárka," opísala Crisleyová.
Prejav zlej výchovy
Podľa Nicka Leightona, novinára, odborníka na etiketu a autora podcastu Vychovali vás vlci?, ide rozhodne o prejav zlej výchovy. "Etiketa je najmä o tom, aby sme mali na pamäti city a pocity ďalších ľudí. Čokoľvek, čo je zlomyseľné, zlé, nepríjemné, pochybné či zamerané na vyvolanie sporu či nepriateľstva, nie je kompatibilné so zdvorilosťou," uviedol s tým, že s etiketou takéto veci nemajú nič spoločného.
Ako sa k urážke maskovanej za kompliment postaviť? "Ako hostiteľ, ktorý pripravil pohostenie pre ostatných a stal sa terčom podobného správania, máte mnoho spôsobov, ako sa k nemu v súlade s etiketou postaviť," povedal Leighton.
"Môžete to priamo, ale zdvorilo okomentovať alebo úplne ignorovať. To záleží na tom, akú máte náladu, ako ste tolerantní a aký vzťah je medzi vami a dotyčnou osobou. Ja by som sa asi prikláňal k miernemu pousmiatiu a rýchlo zmenil tému. A potom by som uvažoval o tom, koho pozvem - a nepozvem - nabudúce," dodal.