Dvaja zajatí wagnerovci popísali hrôzy z frontu, zabitie im hrozilo z oboch strán
S minimálnym výcvikom išli z ruského väzenia rovno do prvej línie vojny, kde okolo nich umierali desiatky ľudí a kde im zabitie hrozilo aj od vlastných veliteľov. Dvaja Rusi, ktorí sa vlani zapojili do bojov na Ukrajine, takto popísali svoje skúsenosti americkej televízii CNN, zatiaľ čo sa zdržiavajú v ukrajinskom zajatí.
Vojaci hovoria, že na bojisku sa snažili akokoľvek prežiť a stali sa otupelými voči utrpeniu a úmrtiam svojich kolegov, rovnako ako voči zabíjaniu Ukrajincov. "Človek by si myslel, že bude niečo cítiť (keď niekoho zabije), ale nie, jednoducho idete ďalej," povedal jeden zo zajatcov. Obaja muži popísali, že počas niekoľkých týždňov vo vojnovej zóne u nich prevládol jediný inštinkt: "Proste prežiť... za akúkoľvek cenu."
Dvojica sa do radov ruskej inváznej sily dostala na konci leta cez žoldniersku Wagnerovu skupinu, ktorej šéf Jevgenij Prigožin vtedy pre Moskvu regrutoval bojovníkov v ruských väzniciach. Obaja muži, ktorých totožnosť CNN v záujme ich bezpečia nezverejnila, sú ženatí a majú deti, jeden z nich si odpykával dvadsaťročný trest za zabitie. Ukrajinci ich zajali ku koncu minulého roka.
Obaja Rusi vo viac ako hodinovom rozhovore popísali, že sa zúčastnili útokov pripomínajúcich boje z prvej svetovej vojny. "Bolo nás 90. Šesťdesiat zomrelo v tom prvotnom výpade," líčil jeden zajatec prvú ofenzívu, do ktorej bol na východe Ukrajiny zapojený. "Keď jedna skupina nie je úspešná, hneď je vyslaná ďalšia. Keď je druhá neúspešná, pošlú ďalšiu skupinu," pokračoval.
Druhý z mužov hovoril o útoku cez les neďaleko mesta Lysyčansk v Luhanskej oblasti, ktorý nakoniec trval päť dní. "Prvé kroky do lesa boli zložité kvôli všetkým tým rozmiestneným mínam. Z desiatich chlapov bolo sedem okamžite zabitých... Ste tam päť dní, ľudia umierali hneď vedľa mňa, modlili sa k bohu, prosili o vodu," líčil.
Pomáhať zraneným podľa neho v týchto situáciách nebolo vzhľadom na ukrajinské ostreľovanie možné. "Keď ste zranený, odvalíte sa najskôr preč vlastnými silami, akokoľvek to dokážete, niekam na neutrálnu pôdu, kde sa nestrieľa. A keď okolo nikto nie je, dáte sami sebe prvú pomoc," dodal. Dvojica uviedla, že straty sa hromadili po desiatkach a že na fronte "veľa nepremýšľate, kto je mŕtvy a kto je zranený".
Alternatíva k výpadom cez míny a ruskú paľbu bola podľa nich rovnako smrtiaca, pretože za neuposlúchnutie rozkazu zaútočiť hrozí okamžité zastrelenie. "Jeden muž zostal na svojej pozícii, mal veľký strach, bol to jeho prvý útok. Dostali sme rozkaz bežať dopredu, ale on sa schoval po stromom a odmietal. Bolo to nahlásené velenie a bolo hotové. Odviedli ho 50 metrov od základne. Kopal si svoj hrob a potom ho zastrelili," vypovedal jeden z Rusov.
Podobné svedectvá nedávno zozbieral aj denník The New York Times (NYT), ktorý hovoril s niekoľkými účastníkmi ruskej vojenskej kampane vrátane ďalšieho muža regrutovaného vo väzení Wagnerovou skupinou. Jevgenij Nužin hneď na druhý deň na fronte prebehol na ukrajinskú stranu a nechal sa zajať, avšak neskôr sa po výmene zajatcov dostal späť do rúk Wagnerovcov. Reportér NYT ho potom videl vo videu, kde mu neznámy muž rozbil lebku veľkým kladivom.
Podľa amerického denníka na Prigožinovu ponuku odpustenia zvyšku trestu výmenou za účasť vo vojne pristúpili stovky ruských väzňov. Pracovníci západných tajných služieb a skupiny obhajujúce práva väzňov hovoria o 40.000 až 50.000 takto mobilizovaných, píše CNN.
Dvaja Rusi, ktorí hovorili so štábom televízie, uviedli, že po odchode z väzenia dostali krátky a základný výcvik. Bolo im z neho však jasné, že sú pripravovaní na misie, s akými neboli predtým uzrozumení. Prigožin údajne hovoril o podpore "druhej línie" obrany a boji nie s Ukrajincami, ale so žoldniermi z členských krajín NATO. "Takže začalo byť jasné, že jednoducho spriadajú klamstvá, aby nás dostali do boja s Ukrajincami," uviedol jeden z bývalých väzňov.
Prigožin tento týždeň v rozhovore potvrdil, že nábor Wagnerovej skupiny vo väzniciach skončil, upozornil v sobotu americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Ako dôvod uviedol koniec platnosti dohody medzi polovojenskou organizáciou a nešpecifikovaným úradom. Ruská vláda sa k veci oficiálne nevyjadrila.