V priehrade na Ruskom okupovanom juhu Ukrajiny dramaticky ubúda vody, tvrdí NPR
Hladina vody v masívnej Kachovskej priehrade na juhu Ukrajiny od jesene prudko spadla na najnižšiu hodnotu za posledných 30 rokov a zrejme za tým stoja ruskí okupanti, ktorí držia hrádzu pri meste Nova Kachovka. Napísal to dnes americký verejnoprávny rozhlas NPR, ktorý vychádza zo satelitných záznamov a vyjadrení expertov. Vývoj podľa článku ohrozuje dodávky pitnej vody, poľnohospodárstvo i prevádzku Záporožskej jadrovej elektrárne.
Kachovská priehrada je posledným článkom kaskády na ukrajinskom toku rieky Dneper a rozkladá sa na stovkách kilometrov štvorcových na území Záporožskej, Dnepropetrovskej a Chersonskej oblasti. Jazero je zdrojom pitnej vody pre státisíce obyvateľov aj zavlažovanie a dlhým kanálom je prepojené aj s polostrovom Krym, ktorý Rusko okupuje od roku 2014.
V minulých rokoch bola výška hladiny pomerne stabilná, od začiatku decembra ale poklesla o viac ako jednu desatinu, uvádza NPR s odvolaním sa na satelitné záznamy. Snímky poskytnuté komerčnými spoločnosťami Planet a Maxar zase údajne ukazujú vodu valiacu sa cez stavidlá hrádze a brehy odkrývajúce sa pozdĺž priehrady v dôsledku úbytku vody.
Hrádza pri Novej Kachovke sa v novembri stala terčom ruskej paľby, keď Rusi ustupovali z pravého brehu Dnepra za protiofenzívy Ukrajincov. Prvotné informácie vtedy hovorili o vážnom poškodení hrádze, čo vyvolalo obavy z poklesu hladiny.
Podľa NPR sa však zdá, že stavidlá ostali funkčné, pričom ruskí okupanti ich čoskoro otvorili a nechali vodu vytekať. Už predtým pritom Rusi z jazera odkláňali vodu smerom na Krym prostredníctvom spomínaného kanála, ktorý bol od anexia polostrova v roku 2014 odstrihnutý. Podľa meteorológa Davida Helmsa, ktorý po desaťročia pracoval pre americkú vládu, zrejme Rusi niekoľko mesiacov využívali Kachovskú priehradu na naplnenie siete krymských nádrží, ktoré sú teraz "plné až po okraj".
"Je to rovnako účinné ako vyradiť energetickú sieť," špekuloval Helms o možnom motíve Rusov na vypúšťanie priehrady. "Je to veľmi znepokojujúce," uviedol zase švédsky geograf Brian Kuns, ktorý sa zaoberá poľnohospodárstvom na juhu Ukrajiny. Vo veci možnej ruskej stratégie si však nebol taký istý ako Helms a podotkol, že väčšina zo zasiahnutých poľnohospodárskych oblastí je v okupovaných regiónoch, ktoré Moskva navonok označuje za nové časti Ruska.
Okrem poľnohospodárstva je voda z priehrady používaná aj v chladiacom systéme najväčšej jadrovej elektrárne v Európe. Ukrajinská vojenská správa Záporožskej oblasti tento týždeň uviedla, že pokiaľ hladina klesne ešte približne o toľko ako od začiatku roka, bude chladenie Záporožskej elektrárne ohrozené. K veci sa minulý týždeň vyjadrila aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), ktorá si vraj potenciálne riziko uvedomuje.
"Aj keď pokles hladiny vody nepredstavuje bezprostredné ohrozenie jadrovej bezpečnosti, môže sa stať zdrojom obáv, ak mu bude umožnené pokračovať," uviedol šéf agentúry Rafael Grossi.