Tisíce mŕtvych a kritika vlády. Erdoganovi pomohlo k moci zemetrasenie, teraz môže jeho stoličkou zatriasť
Ničivé zemetrasenie, ktoré zasiahlo Turecko v roku 1999, pomohlo bývalému istanbulskému starostovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi k moci. Vtedajšia vláda totiž čelila silnej kritike za to, ako na katastrofu, ktorá stála život 17-tisíc ľudí, zareagovala.
Pondelkové zemetrasenie, ktoré postihlo juhovýchodnú časť krajiny, však môže pozíciou súčasného prezidenta, ktorý sa uchádza o ďalší mandát, naopak otriasť, píše medzinárodná tlač. Podobu a rýchlosť vládnej pomoci v oblasti, kde je silná opozičná a prokurdská Ľudová demokratická strana (HDP), už kritizujú Erdoganovi odporcovia.
Predchádzajúce rozsiahle zemetrasenie s niekoľkými tisíckami mŕtvymi Turecko zasiahlo v roku 1999. Vtedy v Istanbule a okolí zomrelo asi 17 000 ľudí. "Vtedajšia vláda čelila silnej kritike kvôli svojej reakcii a zloba verejnosti ohľadom toho, ako (vláda) na zemetrasenie zareagovala, prispela k vzostupu súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorého Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) vyhrala v roku 2002 voľby a začala svoju dvadsať na tureckej politickej scéne," pripomína denník The Wall Street Journal. Vtedajší kabinet okrem iného čelil kritike, že nestanovil dostatočne prísne pravidlá pre výstavbu v seizmicky aktívnych oblastiach.
Reakcia Erdoganovej vlády na zemetrasenie z tohto týždňa sa podľa analytikov môže výrazne premietnuť do výsledku prezidentských a parlamentných volieb, ktoré Turecko čakajú v polovici roka, píše agentúra Reuters. Erdogan sa v nich bude usilovať o tretí prezidentský mandát. Podľa washingtonského analytika Sonera Cagaptaya by vládna reakcia na zemetrasenie "mohla naozaj zničiť Erdoganov obraz mocného, autoritárskeho, ale aj efektívneho vodcu". V utorok reportérovi denníka The Washington Post Cagaptay povedal, že "nasledujúcich 48 hodín bude pre Erdoganovu kariéru kľúčových".
Za 20 rokov pri moci sa Erdogan musel vysporiadať s celým radom prírodných katastrof bez toho, aby mu to zatiaľ výraznejšie uškodilo v preferenciách. AKP ale v poslednej dobe zaznamenala odliv voličov kvôli hospodárskym problémom Turecka. Ak by verejnosť vyhodnotila pôsobenie úradov ako úspešné, tak by naopak vládna strana mohla posilniť. Erdogan má navyše tendenciu sa v kritických momentoch príliš neobjavovať na verejnosti.
"Obvykle necháva na svojich ministroch a spolupracovníkoch, aby sa starali o problémy. Ak niečo zle dopadne, môže na nich zvaliť vinu," povedala serveru Politico analytička Gönül Tolová.
Vládna reakcia na zemetrasenie sa ale postupne stáva témou tureckej domácej politiky, napísala agentúra DPA. Šéf najväčšej opozičnej Ľudovej republikánskej strany (CHP) a pravdepodobný kandidát opozičného bloku na prezidenta Kemal Kiliçdaroglu kritizoval Erdogana, že nedokázal v posledných 20 rokoch pripraviť krajinu na možné budúce zemetrasenie.
Vláda podľa neho zlyháva v poskytovaní pomoci zasiahnutým oblastiam. "Nie je tu profesionálna koordinácia pomoci," povedal šéf opozičnej Strany dobra Ugur Poyraz. Na prvé kritiky Erdogan reagoval tým, že v utorok vyhlásil v zasiahnutých oblastiach núdzový stav. Podľa prezidenta navyše o zemetrasení koluje množstvo klamstiev.
Opozícia vládu vyzvala k politickej neutralite pri poskytovaní pomoci. V časti postihnutých oblastí žije silná kurdská komunita a dobré výsledky tam vo voľbách v roku 2018 dosiahla Ľudová demokratická strana. Tú sa úrady snažia zrušiť kvôli údajnému napojeniu na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara považuje za teroristickú organizáciu
Zdroj z Erdoganovho okolia povedal agentúre Bloomberg, že prezident trvá na svojom úmysle urýchliť voľby. Tie by sa mali konať 14. mája namiesto pôvodného letného termínu.