Slovenskú ekonomiku nečaká recesia. Predpokladá sa rast HDP o 1,3 percenta a jednociferná inflácia
Slovenská ekonomika sa v tomto roku neprepadne do recesie. Hrubý domáci produkt by sa mal zvýšiť o 1,3 %, celoročná inflácia by, naopak, mohla klesnúť na 9,8 %. Na utorkovej tlačovej konferencii to povedal štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek. Rezort ešte na jeseň očakával miernejší rast ekonomiky okolo 0,6 % a infláciu 13,5 %.
Klimek pripomenul, že vlani boli očakávania vývoja ekonomiky mimoriadne pesimistické a firmy aj vláda urobili veľa opatrení najmä na elimináciu rastu cien energií. "Môžeme povedať, že táto bezprecedentne gigantická pomoc pomáha firmám, pomáha ekonomike prejsť týmto ťažkým obdobím viacnásobnej krízy bez zásadnejších strát a otrasov," povedal Klimek. Pokiaľ by opatrenia, ktoré obsahujú napríklad aj balík financií na zmiernenie cien energií, neboli prijaté, hrozila by inflácia aj na úrovni 30 %. V roku 2024 by inflácia podľa prognózy mala klesnúť na 5,3 %.
Štátny tajomník pripomenul, že posledná makroprognóza predpokladala aj pokles reálnych miezd o 2,7 % pri raste nominálnych miezd o 10,4 %. Podľa aktuálnych odhadov MF budú nominálne mzdy rásť o 0,6 %. Nominálny rast miezd najnovšie odhadli analytici Inštitútu finančnej politiky na 10,5 %.
Dynamiku slovenskej ekonomiky potiahne v roku 2023 domáci dopyt na pozadí zvoľňujúcej inflácie a stabilizovaných reálnych príjmov domácností. Polovicu rastu HDP má pritom zabezpečiť čerpanie z plánu obnovy.
Spotrebiteľskú infláciu budú tlmiť zastrešené ceny energií, no môžu sa ešte zvyšovať ceny potravín a služieb. Napriek tomu budú domácnosti vďaka vyšším príjmom nanovo tvoriť svoje úspory. Dočerpanie EÚ fondov z predošlého programového obdobia a rozbeh z plánu obnovy posilní zamestnanosť. Trh práce ostane podľa rezortu financií odolný aj zásluhou energetickej pomoci firmám a samosprávam, no dynamika zamestnanosti ostane nízka. Nárast nákladov a slabší odbyt bránia rýchlejšiemu vzniku nových pracovných miest.
