Seizmológ Moczo o zemetrasení v Turecku: Išlo o prekvapenie. Nikto nečakal takúto silu
Turecko a Sýriu postihli dve ťažké zemetrasenia za sebou. Zahynuli pri nich tisíce ľudí. Ťažká skúška čaká aj tých, čo prežili. Oblasťou sa totiž preháňajú snehové víchrice a teplota klesla hlboko pod nulu. Prečo zemetrasenie zasiahlo práve Turecko a Sýriu? Akú silu malo a kam sa radí v historických tabuľkách? Viac povedal v relácii Téma dňa seizmológ a profesor Peter Moczo.
Išlo o prekvapenie
Ťažko povedať, do akej miery migrácia zemetrasení pozdĺž severoanatolského zlomu súvisí so subdukciou, teda s posunom jednej tektonickej platne pod druhú, myslí si seizmológ. "Je to niečo vo vnútri euroázijskej platne, ale je pravda, že zemetrasenie, ktorého dôsledky teraz sledujeme, vzniklo na tzv. východoanatolskom zlome, ktorý ide od severovýchodného cípu Turecka dole na Cyprus. Tam zemetrasenie vzniklo, a pritom nikdy predtým také silné zemetrasenie nebolo," dodal.
"Myslím si, že to bolo prekvapenie. Nikto takéto silné zemetrasenie nečakal. Otázka je, či budú ďalšie zemetrasenia, keďže tam už bolo niekoľko dotrasov," hovorí. Toto zemetrasenie podľa neho totiž porušilo kontakt na tektonickom zlome na ploche zruba 200 kilometrov v horizontálne smere a 60 km vo vertikálnom. K vzájomnému posunutiu jednej aj druhej strany zlomu došlo veľmi nerovnomerne. "To znamená, že nebolo uvoľnené celé napätie, preto možno očakávať desiatky až stovky ďalších zemetrasení a pri takej koncentrácii sklzu nás neprekvapuje, že tam môže vzniknúť zemetrasenie porovnateľnej veľkosti alebo, povezdme, niekoľkokrát slabšie," dodal.
"Čo je trošku prekvapujúce, je druhé zemetrasenie so silou 7,5, ktoré nastalo dopoludnia. Tam sa trhlina šírila v uhle približne 35 až 40 stupňov voči línii vychodoanatolského zlomu. A to teraz, obávam sa, nevie nikto komentovať, pretože tak dobre vnútornú tektonickú štruktúru danej oblasti asi nikto nepozná," vysvetlil vysokoškolský profesor.
