Vojna na korupčnom fronte. Slovensko bojuje s 363, Ukrajina a Rusko sa zmietajú na úplatkárskom chvoste

Vláda nenaplnila očakávania

Vláda v programovom vyhlásení deklarovala, že: "Vláda SR neumožní návrat starých časov. Budeme pokračovať vo vytváraní podmienok na očistu spoločnosti od korupcie, kriminálnych sietí, ktoré cudzopasia na verejnom majetku a podkopávajú dôveru občanov v spravodlivosť." Vláda, ktorá vzišla z volieb v roku 2020, chcela dosiahnuť zlepšenie o 20 miest v rebríčku Transparency International. Podarilo sa jej to zhruba spolovice. Podľa organizácie ide o odraz nastavenia verejných inštitúcií poverených predsedom vlády Eduardom Hegerom. 

"Faktom je, že napriek mnohým problémom koalície, ktorá tvorila vládu po posledných voľbách v roku 2020, možno hovoriť v boji proti korupcii o čiastočnom úspechu. Vláda síce nedokázala naplniť viaceré svoje ambiciózne plány, vyšetrovanie a stíhanie korupčných káuz z minulosti však aj so zakopnutiami pokračuje, čo sa odráža aj na doteraz najlepšom umiestnení Slovenska v najcitovanejšom globálnom rebríčku vnímania korupcie zostavovanom centrálou Transparency International," tvrdí Piško.

Zlepšenie predstavujú aj orgány činné v trestnom konaní, najmä pre odhaľovanie a stíhanie korupcie v rôznych štruktúrach štátu. Brzdou bolo podľa indexu aj využívanie paragrafu 363, najmä pre rušenie stíhaní a obvinení zo strany generálnej prokuratúry. Podľa Transparency International išlo o kauzy týkajúce sa prípadov viacerých oligarchov, z politických radov zase bývalého premiéra a exministrov.

"Naopak, za vlád Smeru sme boli svedkami rozsiahleho únosu a zneužívania štátu, množstva korupčných káuz a beztrestnosti mocných a tieto veľmi negatívne skúsenosti by preto mali vyvolávať veľkú ostražitosť k akýmkoľvek potenciálnym vládam s účasťou Smeru. O to viac, ak sa predstavitelia Smeru, ktorých nominanti vo veľkom čelia obvineniam zo zneužívania moci a korupcie, sa sústavne vyhrážajú represiami voči policajtom, prokurátorom či sudcom a chcú robiť poriadky napríklad so špeciálnou prokuratúrou. Veľa napovedá aj to, ako Robert Fico hľadá inšpirácie v susednom Maďarsku, ktoré však vláda Viktora Orbána doviedla v rebríčku vnímania korupcie až na 77. miesto a na posledné miesto v rámci celej Európskej únie," dodal Piško.

Čo hovoria čísla o 363

Za rok 2022 zastavila generálna prokuratúra trestné stíhanie dokopy 59-krát, čo je o štyri prípady viac ako v roku 2021 a 2020. Odkedy nastúpil Maroš Žilinka do úradu, bolo generálnou prokuratúrou zastavených viac ako 110 trestných stíhaní, medzi nimi bolo viacero vplyvných ľudí.

V roku 2021 bolo stíhaných za kriminalitu v korupcii 252 osôb, z nich pod obžalobu spadalo 136 a odsúdených bolo 132 subjektov.

"Používanie paragrafu 363 trestného poriadku v exponovaných kauzách a aj následná argumentácia a komunikácia zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku vyvolávali v časti odbornej aj laickej verejnosti vážne pochybnosti o jeho nadužívaní a zasahovaní do nezávislosti súdnej moci. Súhlasíme, že zákonnosť krokov policajtov a prokurátorov je nepochybne nutné strážiť a ak treba, aj naprávať. Aktuálna prax však vyvoláva také závažné pochybnosti, že je nevyhnutné pristúpiť k jej revízii. Vládna koalícia, žiaľ, túto úpravu pre vážne vnútorné konflikty nedokázala napriek záväzku v programovom vyhlásení presadiť," vysvetlil Piško.

Najdôležitejším momentom odsúdenia za korupciu mal byť v roku 2022 prípad Dušana Kováčika v akcii Božie Mlyny. Bývalý špeciálny prokurátor, ktorý rezignoval v roku 2020, mal zobrať úplatok 50-tisíc eur od zločineckej skupiny. Jeho služby mali smerovať k pomoci Ľubomírovi Kudličkovi, bosovi takáčovcov. Trestom bolo zaplatiť 100-tisíc eur a za mrežami si odpykať osem rokov. 

V tejto kauze vystupovali aj Ľudovít Makó (exšéf Kriminálneho úradu Finančnej správy), František Böhm (bývalý člen SIS - spáchal samovraždu), Norbert Paksi (vysoký policajný exfunkcionár). Paksiho trestom bolo prepadnutie majetku a tiež odsúdenie na päť rokov za mrežami.