Fíni sú za vstup do NATO aj bez Švédska, vyplýva z prieskumov verejnej mienky
Väčšina Fínov chce vstúpiť do Severoatlantickej aliancie aj v prípade, že členstvo Švédska sa oneskorí. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky spoločnosti Taloustutkimus, ktorý vo štvrtok zverejnil denník Ilta-Sanomat. Ako pripomína agentúra AFP, Ankara tento týždeň naznačila, že by mohla súhlasiť s pričlenením Fínska do NATO, skôr než odobrí žiadosť Švédska.
Na otázku, "či by malo Fínsko čakať na Švédsko" aj vtedy, ak "bude ratifikácia vstupu Švédska trvať dlhšie, napríklad pre nesúhlas Turecka", odpovedala negatívne viac ako polovica respondentov (53 percent). Len 28 percent opýtaných uviedlo, že Helsinki by mali počkať na Štokholm a vstúpiť do NATO spoločne. Prieskum prebiehal od 30. januára do 1. februára na vzorke 1021 Fínov.
Fínska vláda zdôraznila, že prioritou je naďalej vstúpiť do NATO spoločne so Švédskom. Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v pondelok povedal, že Švédsko je najbližším spojencom Fínska "v obrane i v zahraničnej politike". Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v pondelok uviedol, že Turecko môže odobriť členstvo Fínska v NATO ešte pred schválením žiadosti Švédska, ak s tým budú Aliancia i obe tieto škandinávske krajiny súhlasiť. Čavušoglu označil žiadosť Fínska za "menej problematickú", než je žiadosť Švédska.
Obe škandinávske krajiny potrebujú súhlas všetkých 30 členských štátov NATO vrátane Turecka. Ich žiadosti o vstup neschválilo zatiaľ ani Maďarsko – tamojší premiér Viktor Orbán však prisľúbil, že parlament ich odsúhlasí vo februári.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj jej západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Erdogan kritizuje Švédsko za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s PKK a s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016.
