Lavrov kritizoval Západ za podporu Kyjeva a kriesenie nacizmu, vyzdvihol postoj Gruzínska
Rusko dokáže uspieť na Ukrajine aj bez pomoci ďalších postsovietskych republík, uviedol šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vo štvrtkovom televíznom rozhovore, v ktorom opäť ostro kritizoval Západ za podporu Kyjeva. Naopak ocenil gruzínsku vládu, ktorá sa podľa neho riadi národnými záujmami bez ohľadu na údajné výzvy Západu, aby otvorila "druhý front" proti Rusku. Tbilisi, hoci má s Moskvou spor o gruzínske územie, sa nepripojilo k západným sankciám proti Rusku.
"Nechcem, aby si niekto myslel, že chcem túto vládu skompromitovať pozitívnymi slovami o tom, čo robí, ale jednoducho budem citovať (gruzínskeho) premiéra a jeho ministrov, ktorí v reakcii na bezprecedentný nátlak s požiadavkou pripojiť sa k sankciám a otvoriť druhý front... hovoria, že sa riadia národnými záujmami, pokiaľ ide o obchod s Ruskom, turistiku a energetické suroviny,“ uviedol Lavrov. Gruzínsko v lete 2008, kedy bol pri moci teraz uväznený exprezident Michail Saakašvili, zviedlo s Ruskom krátku a pre ňu neúspešnú vojnu o provincie Južného Osetska a Abcházska, ktoré sa s ruskou pomocou odtrhli.
Teraz sa Západ podľa Lavrova snaží do úlohy "novej Ukrajiny" vtlačiť Moldavsko, vedené prozápadnou prezidentkou Maiou Sanduovou. Tá sa podľa ruského ministra "pchá do NATO", "má rumunské občianstvo" a je ochotná svoju vlasť "spojiť s Rumunskom".
Moldavské ministerstvo zahraničia označilo Lavrovove vyjadrenia za vyhrážanie. "Kategoricky odmietame vyhlásenia šéfa ruskej diplomacie, ktoré nezodpovedajú pravde a sú súčasťou už známej výhražnej rétoriky ruskej diplomacie," uviedol rezortný hovorca podľa ruskej redakcie BBC. Zdôraznil, že cestu Moldavska vedúcu do západných zoskupení si vybrali moldavskí občania a že iné krajiny, vrátane Ruska, by rozhodnutia moldavského ľudu mali rešpektovať. "Moldavsko si jasne vybralo svoju budúcnosť a táto budúcnosť je byť súčasťou slobodného sveta," zdôraznil.
Lavrov v rozhovore s moderátorom Dmitrijom Kiseljovom, ktorý je pokladaný za popredného prokremeľského propagandistu, tiež obvinil nemeckých politikov z chúťok obnoviť nacizmus a usporiadať "konečné riešenie ruskej otázky".
Šéf ruskej diplomacie podľa agentúry AFP kritizoval najmä nemeckú šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, ktorá je práve v Kyjeve. Von der Leyenová sa podľa Lavrova vyjadrila, že Západ by mal uštedriť Rusku takú "strategickú porážku, aby sa dlho nespamätalo".
"Čo to je, keď nie rasizmus, nacizmus, pokus o riešenie ruskej otázky?" položil Lavrov rečnícku otázku. "Pravda, nie v plynových komorách, aspoň zatiaľ. Zatiaľ je ešte v Nemecku veľa slušných ľudí, ktorí nepripustia znovuzrodenie fašizmu, ale sú tam aj takí, ktorí by vôbec neboli proti," vyhlásil.
Podľa Lavrova sa rovnako ako za čias druhej svetovej vojny proti Rusku využíva nacistická ideológia. "Prečo ľudia odmietajú vidieť nacistickú ideológiu, ktorá je základom kyjevského režimu?" čudoval sa podľa TASS.
Na čele Ukrajiny stojí prezident židovského pôvodu a krajná pravica, súdiac podľa výsledkov posledných volieb, zohráva v ukrajinskej politike len okrajovú úlohu. Napriek tomu Moskva odôvodňuje svoju vojnu proti susednej krajine potrebou jej "denacifikácie". Podľa Kyjeva ale vedie genocídnu vojnu a ruskí vojaci sú podozriví z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.