Putin pripomenul sovietsky podiel na ukončení holokaustu a útočil na Kyjev
Ruský prezident Vladimír Putin pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu uviedol, že s nacistickými plánmi na vyvraždenie Židov a ďalších národov skoncoval predovšetkým Sovietsky zväz. Rovnako zopakoval svoje tvrdenie, že ruskí vojaci, ktorí na jeho rozkaz vpadli vlani vo februári na Ukrajinu, bojujú proti "neonacistom". Kyjev naopak obviňuje ruského vodcu, že vedie genocídnu vojnu a že sa ruskí vojaci dopúšťajú vojnových zločinov i zločinov proti ľudskosti na okupovaných územiach.
V súvislosti s dnešným 78. výročím oslobodenia nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora v Osvienčime Červenou armádou ruský prezident zdôraznil, že "s barbarskými plánmi nacistov skoncoval predovšetkým sovietsky ľud, ktorý ubránil slobodu a nezávislosť vlasti a zachránil slobodu".
Kvôli pokračujúcej agresívnej vojne Ruska proti Ukrajine ale neboli tento rok ruskí predstavitelia do Osvienčimu na výročie oslobodenia pozvaní. Ruská delegácia mimo rámca osláv položila veniec pri hroboch červenoarmejcov, uviedol na svojom webe denník Gazeta Wyborcza. "Rusko, ktoré nás tu oslobodilo, teraz vedie vojnu pri našich hraniciach na Ukrajine. Prečo?", pýtala sa počas slávnosti Zdzislawa Wlodarczyková, jedna z 18 bývalých väzňov a väzenkyn, ktorí sa akcie v Osvienčime zúčastnili.
Riaditeľ osvienčimského múzea Piotr Cywiński sa priznal, že si nevie v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine predstaviť, že by podpísal list ruskému veľvyslancovi s pozvaním na oslavy. "Dúfam, že sa to v budúcnosti zmení, ale čaká nás dlhá cesta. Rusko bude potrebovať nesmierne veľa času a hlboké sebazpytovanie po tejto vojne, než sa bude môcť vrátiť do civilizovaného sveta," usúdil Cywiński.
Putin od začiatku "špeciálnej vojenskej operácie", ako Kremeľ nazýva svoju agresívnu vojnu proti Ukrajine, tvrdí, že cieľom je "denacifikovať" susednú krajinu. Na jej čele ale stojí prezident židovského pôvodu a krajná pravica podľa výsledkov volieb zohrávala v ukrajinskej politike len okrajovú úlohu.
Moskva v posledných rokoch reagovala alergicky na pripomienky, že dohoda medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom z augusta 1939 prispela k rozpútaniu vojny, v ktorej začiatku Sovietsky zväz vystupoval ako spojenec Adolfa Hitlera. Pakt Molotov-Ribbentrop, pomenovaný po ministroch zahraničia oboch totalitných veľmocí, pritom v minulosti kritizoval aj sám Putin.
"Zabudnutie lekcií histórie vedie k opakovaniu strašných tragédií. Svedčia o tom zločiny proti civilistom, etnické čistky a trestné výpravy, ktoré na Ukrajine organizujú neonacisti. Práve s týmto zlom hrdinsky, bok po boku teraz bojujú naši vojaci," uviedol ruský prezident, by pre svoje tvrdenia predložil akékoľvek dôkazy.
Putin pri štvrtkovom stretnutí s hlavným ruským rabínom a predsedom federácie židovských obcí v Rusku zdôraznil, že väčšina Židov, zavraždených nacistami, boli sovietski občania, pripomenula agentúra TASS.