Heron 1 znamená pre Armádu Českej republiky skok do 21. storočia. Zaujímavý môže byť aj pre Slovensko
Konflikt na Ukrajine výrazne zvýšil tlak na modernizáciu českej a slovenskej armády, na výrazné posilnenie ich schopností zaistiť obranu územia oboch republík a zároveň podporiť spojencov v prípade ohrozenia európskych krajín NATO. Jednou z progresívnych a efektívnych technológií, ktoré radikálne zmenili tvár bojiska, sú diaľkovo riadené lietajúce systémy (UAS), ktorých základom sú bezpilotní lietadlá (UAV, inak nazývané drony).
Nasadenie malých taktických bezpilotných lietadiel, najmä tureckých Bayraktar TB-2, v bojových operáciách v Náhornom Karabachu, Líbyi a na Ukrajine preukázalo ich pomerne dobrú efektivitu, ale zároveň odhalilo aj ich značné slabiny – obmedzenú variabilitu použitia a vysokú zraniteľnosť v nebojových misiách. Konflikt na Ukrajine navyše ukázal, že obom stranám kriticky chýbajú bezpilotné prostriedky triedy MALE (UAV pre stredné výšky so zvýšenou nosnosťou, odolnosťou a veľkým doletom), ktoré vďaka pohotovostnej hmotnosti viac ako 1000 kg a užitočnej nosnosti okolo 400 kg môžu byť vybavené kvalitnými optoelektronickými a radarovými systémami a prostriedkami rádiotechnického prieskumu.
Vďaka doletu zhruba 1000 km a výdržou 30-40 hodín letu tieto stroje môžu nepretržite sledovať nepriateľské územie a identifikovať širokú škálu cieľov pro delostrelecké a raketové systémy. V reálnom čase dokážu získavať a ďalej odovzdávať informácie o pohybe vojenských jednotiek, bojovej techniky, raketových systémov, o pozíciách radarov a komunikačných uzlov a o ďalších prvkoch bojovej infraštruktúry nepriateľa bez toho, aby sa samy dostali do zóny nepriateľskej protivzdušnej obrany.
Bezpilotné lietadlá kategórie MALE môžu v prípade potreby vykonávať aj letecké útoky na pozemné ciele, ale ich doménou je nepretržitý optoelektronický a radarový prieskum alebo elektronický boj. Požiadavky Ministerstva obrany ČR na výber najvhodnejšieho UAV pre českú armádu sa postupne vyvíjali, a s tým aj pohlaď na ich budúce využitie, na potrebnú maximálnu vzletovú hmotnosť a užitočné zaťaženie. Na finálnu špecifikáciu pristúpilo niekoľko potenciálnych dodávateľov. Vybraný bol typ Heron 1, a už teraz je zrejmé, že ministerstvo aj armáda vybrali dobre.
Budúci nákup uceleného izraelského systému, ktorý zahŕňa tri UAV Heron 1 s pozemným vybavením a logistickou podporou v hodnote niekoľkých miliárd korún, je rozhodne krok správnym smerom. Samozrejme to znamená aj významnú podporu českého obranného priemyslu, vrátane transferu vybraných technológií do Česka. Nezanedbateľnou výhodou je taktiež fakt, že Heron 1 vyrába spoločnosť Israel Aerospace Industries (IAI) vlastnená Štátom Izrael, čo výrazne urýchli, zjednoduší a zefektívni medzinárodné vyjednávanie.
O drony v kategórii MALE s možnosťou vykonávania leteckých útokov má záujem aj Slovensko. Pred niekoľkými mesiacmi minister obrany SR Jaroslav Naď uviedol, že tento typ bezpilotných prostriedkov zatiaľ Slovensko vo výzbroji nemá. Minimálny počet, o ktorý by Slovensko malo usilovať je šesť dronov, štandardom je však 12 dronov. Potrebu nákupu rôznych druhov dronov zdôraznil aj generál vo výslužbe Pavel Macko. Práve systémy Heron 1 z portfólia spoločnosti IAI by mohli dôkladne uspokojiť požiadavky slovenského rezortu obrany.
Je potrebné zdôrazniť, že bezpilotné lietadlo Heron 1 je súčasťou celej rodiny UAV, ktorá zahŕňa aj strategický variant – turbovrtuľový Heron TP. Charakteristickým rysom systému Heron 1 je modulárna architektúra, ktorá umožňuje rýchlo prispôsobiť lietajúcu platformu konkrétnym misiám. Vďaka nej je možné UAV vylepšovať jednoduchou integráciou nových pokročilých funkcií a priebežnou modernizáciou senzorov a ďalšieho vybavenia. Heron 1 navyše dokáže vyhodnotiť poveternostné podmienky a stanoviť ideálny spôsob pristátia na neznámom letisku. Stroj tak môže pristáť na ľubovoľnej dráhe v dosahu operátora v pozemnom riadiacom stredisku a po doplnení paliva a prezbrojenia z tejto dráhy samostatne aj vzlietnuť.
Súčasťou systému je konfigurovateľná viacúčelová riadiaca stanica UCS (Universal Control Station) pre operátorov. Stanica UCS zodpovedá štandardu NATO STANAG 4586 ED-2 a umožňuje ovládať všetky verzie dronov Heron. Jej základ tvorí samostatný klimatizovaný kontajner umiestniteľný na prepravný podvozok podľa požiadaviek užívateľov. Vďaka otvorenej architektúre, komunikačným protokolom a aj schopnosti okamžitého zdieľania informácií a integrovanej satelitnej komunikácii (SATCOM) môže bezpilotné lietadlo Heron 1 využívať systém diaľkového ovládania zo vzduchu aj zo zeme. Tento systém nazývaný Long Runner minimalizuje potrebu pozemnej podpory zo vzdialenej operačnej základne. Pre zefektívnenie práce operátorov a zvýšenie operačných kapacít lietadla systém využíva umelú inteligenciu umožňujúcu efektívne poloautomatické vyhľadávanie, klasifikáciu a rozpoznávanie objektov a cieľov.
Obstaraním bezpilotných prostriedkov Heron 1 Česká republika získa vysoko efektívny prostriedok prieskumu a získavania informácií, ktorý výrazne prevyšuje potenciálnych konkurentov. Česká armáda však nezačína od nuly. Vo svojej výzbroji už má niekoľko typov UAV. Najväčší z nich, americký ScanEagle, začali českí vojaci používať už pred niekoľkými rokmi v Afganistane. S maximálnou vzletovou váhou 25 kg, užitočnou hmotnosťou 5 kg, dosahom 6000 m a cestovnou rýchlosťou 55 km/h dokáže ScanEagle operovať až 100 km od polohy operátorov a má letovú výdrž cca 20 hodín. Pri nasadení nepotrebuje štartovaciu a pristávaciu dráhu, pretože štartuje z pneumatického vypúšťacieho zariadenia a pristáva pomocou záchytného systému.
Oproti tomu Heron 1 so vzletovou hmotnosťou 1270 kg, maximálnou rýchlosťou okolo 200 km/h, dosahom takmer 10 000 metrov a výdržou vo vzduchu až 40 hodín pri maximálnom operačnom dolete až 300 km od riadiaceho stanoviska (bez použitia systému satelitnej komunikácie) potrebuje letiskovú runway. V Prostějove sídli 533. prápor bezpilotných prostriedkov, ktorý bol pred tromi rokmi v rámci AČR zriadený ako špecializovaná jednotka pre prevádzku a operačné využitie UAS v rámci 53. pluku prieskumu a elektronického boja. Preto je logické, aby sa operačnou základňou pre Heron 1 stalo letisko Přerov-Bochoř, ktoré bolo na základe rozhodnutia vlády ČR z roku 2015 trvalo určené pre potreby Ministerstva obrany ČR.
Ani v prípade Slovenska by nešlo o prvé drony, ktoré by smerovali do výzbroje Ozbrojených síl SR. Už dnes disponuje slovenská armáda niekoľkými kusmi prieskumných bezpilotných lietadiel, presný počet však známy nie je. Ide napríklad o drony RQ-11 Raven. Aj napriek tomu, že zatiaľ nie je známy termín rozhodnutia o nákupe nových bezpilotných lietadiel, Ministerstvo obrany SR priblížilo, že rokuje s viacerými krajinami, medzi ktorými je aj Izrael. Ten má z využívaním dronov v rámci ozbrojených síl bohaté skúsenosti a z technologického hľadiska sa izraelské systémy radia medzi svetovú špičku.
