Ruské úrady označili Nadáciu Andreja Sacharova za nežiadúcu a zakázali jej pôsobenie v krajine
Ruská generálna prokuratúra v pondelok oznámila, že označila Nadáciu Andreja Sacharova za nežiaducu organizáciu, ktorej pôsobenie v Rusku je zakázané. Nadácia, ktorá bojuje za ľudské práva a pomenovaná je po "otcovi sovietskej vodíkovej bomby", disidentovi Andrejovi Sacharovovi, je zaregistrovaná v Spojených štátoch. Nadácia označuje za svoj cieľ zachovať etické a vedecké dedičstvo po akademikovi Sacharovovi.
"Na základe preštudovania zhromaždených materiálov generálna prokuratúra prijala rozhodnutie označiť za nežiaduce na území Ruskej federácie činnosť zahraničnej mimovládnej organizácie The Andrei Sakharov foundation z USA," uviedla prokuratúra podľa agentúry TASS. Činnosť organizácie podľa prokuratúry "ohrozuje základy ústavného zriadenia a bezpečnosti" Ruska, dodala agentúra Interfax.
Zoznam nežiaducich organizácií úrady vytvorili po ruskej anexii Krymu v roku 2014 a vyhlásenie protiruských sankcií. Organizácie zaradené na zozname nesmú v Rusku pôsobiť a ruskí občania s nimi nesmú spolupracovať pod hrozbou až šesťročného väzenia. Kvôli pôsobeniu v organizácii označenej za extrémistickú hrozí ešte dlhší pobyt za mrežami.
Na zoznam ruské ministerstvo spravodlivosti v novembri 2019 zaradilo aj českú humanitárnu organizáciu Človek v núdzi. Tá si rozhodnutie vyložila ako vcelku očakávanú reakciu úradov na to, že organizácia v Rusku podporovala občiansku spoločnosť a ľudí, ktorí vystupujú proti korupcii, proti ničeniu životného prostredia, ktorí bojujú za práva menšín, chcú väčšiu transparentnosť ruského štátu a aby Rusko dodržiavalo medzinárodné záväzky ohľadom ochrany a dodržiavania ľudských práv.
Nadáciu pomenovanú po svojom zosnulom mužovi založila Sacharovova manželka Jelena Bonnerová, ktorá tiež už zomrela, v roku 2011 v americkom Bostone. Sacharov zomrel vo veku 68 rokov v roku 1989.
Niekdajšia disidentka bola tvrdou kritičkou komunistického režimu od konca 60. rokov, odmietla okrem iného podporiť sovietsku inváziu do Československa v roku 1968. O štyri roky neskôr po sedemročnom členstve vystúpila z komunistickej strany. Za akademika Sacharova sa vydala v roku 1972, bol jej druhým manželom.
Byt, ktorý manželia obývali v Moskve, sa stal neoficiálnou baštou sovietskeho disidentského hnutia v 70. rokoch a znova od druhej polovice 80. rokov, keď sa vrátili z vyhnanstva v Gorkom (dnes Nižný Novgorod). Tam bol poslaný za kritiku sovietskeho vpádu do Afganistanu v roku 1980 najprv Sacharov, o štyri roky neskôr ho nasledovala Bonnerová, ktorá bola uznaná za vinnú z urážok štátu.
Trpeli neustálymi perzekúciami, sovietske vedenie pravidelne obviňovalo Bonnerovú, že je zahraničná agentka, ktorá prinútila svojho manžela, aby sa obrátil proti vlastnej krajine. Prenasledovanie ale skôr upevňovalo ich odhodlanie zasadzovať sa o väčšie osobné slobody občanov. Kvôli zlému zraku mala v roku 1975 možnosť prevziať Nobelovu cenu za mier pre svojho manžela, ktorému úrady nepovolili opustiť Sovietsky zväz. Práve v tom čase sa totiž podrobila na Západe operácii očí.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa Bonnerová stala členkou niekoľkých organizácií na ochranu ľudských práv. Pravidelne kritizovala niekdajšieho prezidenta Borisa Jeľcina, predovšetkým kvôli vojne v Čečensku, a tiež vládu Jeľcinovho nástupcu Vladimíra Putina.