ROZHOVOR: Ak by koalícii išlo o blaho republiky, voľby by boli v júni, tvrdí politológ

V rozhovore sa dočítate:

• ako hodnotí účasť na referende,
• prečo chce koalícia voľby v septembri,
• čo nás čaká v najbližších dňoch,
• či už sa začala predvolebná kampaň.

Za nami je referendum, ako hodnotíte účasť? Zúčastnilo sa jo vyše 27 percent oprávnených voličov, ale nestačilo to, čím to je? 

Odhady boli niekde medzi 20 a 30 percentami. Na jednej strane, vôbec to nie je malé číslo a nie je to taký debakel, ako sa to snažia interpretovať niektorí politici. Na druhej strane, keď si uvedomíme, v akej dobe žijeme, aké problémy má táto vláda, že je na Ukrajine vojna, že máme vysoké ceny energií, bežných tovarov a služieb, nebolo to zase až také prevratné číslo. Každopádne, je to zdvihnutý ukazovák tejto vláde. Aj politické strany, ktoré tvoria vládnu koalíciu, si musia uvedomiť, že to číslo nebolo také nízke.

Opozícia už pred referendom tvrdila, že téma je málo komunikovaná v médiách. Teraz hovorí o tom, že prebehla silná antikampaň zo strany vrcholných predstaviteľov štátu tým, že sa vyjadrili, že sa na referende nezúčastnia. Malo aj toto vplyv na rozhodovanie voličov? 

Do určitej miery áno. Nebola to téma, o ktorej by sa diskutovalo tak intenzívne, ako by sa možno žiadalo vzhľadom na to, že to bola otázka v ľudovom hlasovaní. Na druhej strane, možno aj lídri opozičných strán sa môžu sami seba opýtať, či komunikovali tému natoľko, aby oslovili všetkých svojich voličov a sympatizantov. Keď sa pozrieme na aktivity strán Republika, Kotlebovcov alebo Hlasu, tak prakticky vypustili predreferendovú kampaň. Samozrejme, vyzývali svojich voličov, ale nepovedal by som, že sa zapojili do kampane. Zdalo sa mi, že absentovala aj intenzívnejšia odborná diskusia práve o obsahu tej otázky. Nadobudol som dojem, že mnohí ľudia ju interpretovali ako otázku proti tejto vláde, pričom to tak nebolo.

Rôzne interpretácie

Čo by znamenalo, ak by bolo referendum úspešné? 

Znamenalo by to, že nielen to aktuálne, ale aj budúce volebné obdobia by bolo možné skrátiť aj na základe ľudového hlasovania, respektíve obyčajným uznesením v parlamente, čo doteraz možné nie je. Od nedele sme zachytili informácie, že táto vládna koalícia a SaS sa dohodli na tom, že sa skráti volebné obdobie a vypíšu sa predčasné voľby. V tomto prípade k predčasným voľbám dôjde tak či tak. Ale ak by toto referendum bolo platné, znamenalo by to, že aj ľudia sa môžu aktívne zapojiť do možnosti skrátiť volebné obdobie, ak by s vládou neboli spokojní.

Nemohli sa koaličné strany dohodnúť ešte pred referendom? Alebo je to ukážka toho, že "síce referendum Smeru neprešlo, ale my sme sa dohodli"? 

Oni by sa dohodnúť mohli, ale nič by to nezmenilo na stave veci. V referende totiž nešlo len o toto volebné obdobie, ale na základe platného referenda by išlo o každé ďalšie volebné obdobie. Veľmi dôležité je aj to, že aj ľudia by mali možnosť prostredníctvom referenda skrátiť volebné obdobie. Predpokladám že táto vládna koalícia a SaS sa na tomto nedohodnú.

Michal Šipoš z OĽANO ešte v sobotu v noci po skončení referenda pre ta3 povedal, že ak opozícia tvrdí, že ľudia volajú po zmene, výsledok referenda ukázal, že to tak nie je. On výsledok vníma ako dôveru v koaličné strany. Vidíte to tak aj vy, alebo jeho interpretácia nie je správna? 

Každá strana sa teraz bude snažiť interpretovať výsledky referenda vo svoj prospech. Videli sme Roberta Fica, ktorý povedal, že ten výsledok je ohromujúci. Vyše 1,1 milióna voličov je skutočne veľké číslo na to, aby boli koaličné strany spokojné. Vôbec by som to neinterpretoval tak, že ľudia sú proti možnosti skracovať volebné obdobie tak, ako to bolo navrhnuté v otázke. Keď sa totiž pozrieme na históriu našich referend, tak sa ich neúčastní veľké množstvo voličov. Väčšina ostala doma, ale to neznamená, že ľudia sú proti tomu, len neboli natoľko politicky motivovaní, aby prišli rozhodnúť o tejto otázke.

Mohlo to súvisieť aj s tým, že o páde vlády sa rozhodlo ešte pred referendom? 

Nemožno vylúčiť, že to bol veľmi dôležitý faktor. Niektorí ľudia určite interpretovali túto otázku ako hlasovanie proti tejto vláde. Vzhľadom na to, že parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera, si viem predstaviť, že časť voličov mohla takto interpretovať túto situáciu a povedať si, že hlasovať nepôjdu, pretože už je to prakticky celé vyriešené.