Bulharsko na začiatku vojny tajnými dodávkami zbraní a paliva zachránilo Ukrajinu, píše Politico
Vlani na jar ukrajinskej armáde zúfalo chýbali pohonné hmoty a munície sovietskej kalibru, ktoré potrebovala na obranu proti ruským inváznym silám. Záchrana vtedy prišla z nečakanej strany: z Bulharska. Vďaka svojej rozvrátenej domácej politike a proruskému zmýšľaniu veľkej časti vedúcich predstaviteľov sa Sofia v priebehu invázie snažila zdôrazňovať, že Ukrajinu nevyzbrojuje. To však bola dymová clona. Uviedli to server Politico a nemecký denník Die Welt.
Novinári svoje zistenia zakladajú na rozhovoroch s ukrajinským ministrom zahraničia Dmytrom Kulebou, bývalým bulharským premiérom Kirilom Petkovom a jeho ministrom financií Asenom Vasilevom. Vznikol tak obraz toho, ako balkánska krajina vstúpila do hry a využila prostredníkov, aby Kyjevu v kritickej fáze minuloročných bojov poskytla životne dôležité dodávky zbraní, munície a nafty.
Prozápadný bulharský premiér Petkov sa v čase vypuknutia vojny na Ukrajine stretával s intenzívnym odporom prokremeľských politikov, vrátane koaličných socialistov. Prepustil dokonca svojho vlastného ministra obrany za to, že verejne opakoval ruský pohľad na vojnu.
Prinajmenšom na verejnosti odmietal Petkov akúkoľvek možnosť, že by Bulharsko - napriek značným zásobám zbraní zo sovietskej éry - pomohlo vyzbrojiť Ukrajinu. Kvôli svojmu oficiálnemu postoju k vojne bol preto hádzaný do rovnakého vreca ako maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý vojenskú pomoc Ukrajine tiež odmietal. Petkov a Vasilev, ktorí sú teraz v opozícii, teraz prelomili mlčanie a prehovorili o skutočnom rozsahu bulharskej úlohy pri záchrane Ukrajiny.
"Odhadujeme, že asi tretina munície, ktorú ukrajinská armáda potrebovala v počiatočnej fáze vojny, pochádzala z Bulharska," povedal Petkov. Dodávky zbraní sa kvôli odporu koaličných socialistov uskutočňovali nie na základe medzivládnej dohody, ale cez prostredníkov. Rovnako to bolo s naftou, ktorú v Bulharsku vyrába rafinérie patriace ruskej ropnej spoločnosti Lukoil. "Bulharsko sa stalo jedným z najväčších vývozcov nafty na Ukrajinu av niektorých obdobiach pokrývalo 40 percent ukrajinskej spotreby," povedal bývalý minister financií Vasilev.
Vláda v Kyjeve túto verziu udalostí potvrdila. Kuleba uviedol, že jeho krajine vlani v apríli hrozilo, že jej dôjde munícia. "Vedeli sme, že bulharské sklady majú veľké množstvo potrebnej munície, a tak ma prezident (Volodymyr) Zelenskyj poslal, aby som potrebný materiál získal," povedal Kuleba. V tom čase išlo o otázku "života a smrti", tvrdí šéf ukrajinskej diplomacie.
"Kiril Petkov preukázal morálnu integritu a ja mu budem vždy vďačný za to, že využil všetky svoje politické schopnosti na nájdenie riešenia," dodal Kuleba s tým, že bulharský premiér sa rozhodol byť "na správnej strane dejín" a pomôcť Ukrajine brániť sa proti oveľa silnejšiemu nepriateľovi. Petkov teraz potvrdil predchádzajúce špekulácie, že jeho vláda povolila sprostredkovateľom vyvážať nie priamo na Ukrajinu, ale cez spoločnosti inde v zahraničí.
"Náš súkromný vojenský priemysel vyrábal na plné obrátky," povedal bulharský expremiér. Nákladné lietadlá "po okraj naložené" zbraňami vtedy nepretržite lietali medzi Bulharskom a Poľskom, odkiaľ zbrane pokračovali na Ukrajinu. Petkov tiež zaistil, aby pozemná trasa pre prevoz zbraní cez Rumunsko a Maďarsko zostala otvorená aj pre kamióny.
Kuleba tieto dodávky potvrdil. Zdôraznil, že nešlo o to, že by bulharská vláda poskytovala vojenskú pomoc priamo Ukrajine, "ale skôr o to, že ukrajinské spoločnosti a spoločnosti z krajín NATO dostali možnosť kúpiť od bulharských dodávateľov to, čo bolo potrebné". Podľa informácií poskytnutých denníku Die Welt za tieto dodávky platili Spojené štáty a Británia.
Masívne dodávky zbraní, ktoré bývalý šéf bulharskej štátnej spoločnosti Kinteks Aleksandar Michajlov vyčíslil na dve miliardy eur, sa dlhé mesiace odohrávali mimo zrakov verejnosti. Novinári si oveľa viac všímali západné zbrane smerujúce na Ukrajinu, napríklad raketometov HIMARS.
Rovnako, možno ešte viac, to platilo o dodávkach nafty ukrajinskej armáde, ktorá sa na jar začala dostávať na dno vlastných zásob. Minister financií Vasilev vtedy prinútil vedenie rafinérie Lukoilu v Burgase, aby polovicu nafty cez prostredníkov dodalo Ukrajine. "Kamióny a tankery pravidelne jazdili cez Rumunsko na Ukrajinu av niektorých prípadoch sa palivo nakladalo aj do nákladných vlakov," dodal Vasilev.
Tajným zásobovaním Ukrajiny podstupoval Petkov veľké politické riziko. Prieskumy verejnej mienky v Bulharsku ukázali, že 70 percent občanov sa obáva zatiahnutia krajiny do vojny. Prezident Rumen Radev, ktorého do funkcie navrhli socialisti, tieto nálady podnecoval tvrdením, že Bulharsko by sa v prípade dodávok zbraní stalo účastníkom bojov.
Dodávky bulharských zbraní zároveň neunikli pozornosti Moskvy. Od mája podnikala proti Bulharsku kybernetické útoky, ktoré dočasne ochromili distribúciu elektriny, fungovanie pošty či vyplácanie dôchodkov. Moskva sa tiež pokúšala podplácať poslancov a infiltrovať úrady, od marca do júna preto Bulharsko vyhostilo približne 70 zamestnancov ruského veľvyslanectva v Sofii kvôli špionáži.
Moskva tiež vedela, že Bulharsko bolo pred vojnou z krajín EÚ najviac závislé od ruského plynu, a rozhodla sa ho exemplárne potrestať. Dňa 27. apríla si Gazprom vybral Bulharsko ako prvú krajinu EÚ, ktorá prerušila dodávky plynu. Sofia ale neustúpila. Petkov počas 24 hodín navrhol dočasné riešenie, ktoré spočívalo v dodávkach amerického skvapalneného zemného plynu z dvoch tankerov. Navyše za rovnakú cenu, akú si účtoval Gazprom.
Petkov teraz vysvetlil, prečo boli Spojené štáty ochotné s tým súhlasiť. "Pri rokovaniach som jasne povedal, že tankery sú politickým signálom pre celú Európu, že vždy existujú cesty, ako sa vymaniť zo závislosti od Ruska," povedal. Okrem toho Petkov nechal dokončiť plynovodné spojenie s Gréckom, ktoré rozširuje možnosti dovozu neruského plynu do krajiny.
Petkovova vláda bola v lete zvrhnutá v parlamentnom hlasovaní o nedôvere. Svoj podiel na tom mali aj proruské sily. Do jesene zotrvávali Petkov a Vasilev na svojich postoch v demisii. Krajina teraz čelí novému politickému pätu a zrejme ju čakajú ďalšie predčasné voľby. Oficiálny postoj k Ukrajine sa ale predsa len mení - v decembri parlament rozhodol o povolení dodávok zbraní na Ukrajinu.
"Sme za to Bulharsku hlboko vďační," povedal Kuleba. Poznamenal však, že už zaznamenal pokusy toto rozhodnutie torpédovať.