Vedci zisťovali, prečo vedia byť ľudia k sebe láskaví. Výskum robili na batoľatách a psoch
Ľudská túžba podať pomocnú ruku sa vzťahuje aj na zvieratá, a to už od prvých rokov života človeka. Tvrdia to vedci, ktorí študovali, ako batoľatá interagujú s priateľskými psami. Zistili, že dvojročné deti sa snažili pomôcť psom získať hračky a maškrty, hoci sa s nimi nikdy predtým nestretli, a mali takmer nulovú šancu, že im maznáčikovia láskavosť oplatia.
Toto správanie pomáha vysvetliť, ako ľudia domestikovali zvieratá, vďaka čomu sa im začalo dariť po celom svete, uviedol denník The Guardian. "Je skutočne výnimočné vidieť, ako skoro to začína," uviedla evolučná antropologička Rachna Reddyová z Harvardovej univerzity, ktorá štúdiu viedla.
"Od raného štádia nášho vývoja máme tendencie správať sa prosociálne k ostatným ľuďom, snažiť sa pochopiť, čo sa deje v ich mysliach," povedala. Jej výskum ukazuje, že aj batoľatá "majú motiváciu a schopnosť poskytnúť toto pomocné správanie".
Priateľské správanie voči iným živočíšnym druhom, a to aj u detí, ktoré sa ešte len učia chodiť a hovoriť, možno pomohlo ľuďom prosperovať po celom svete, tvrdia vedci. Zdanlivo altruistické činy, ako je nechávanie jedla pre zvieratá, mohli byť základom praktík, ktoré viedli k domestikácii rôznych druhov, vrátane psov, mačiek, kráv, ošípaných, oviec a koní.
Psy majú s ľuďmi dlhú a jedinečnú evolučnú históriu. Nedávne analýzy naznačujú, že tieto zvieratá sa od vlkov geneticky oddelili už pred 23 000 rokmi. "Domestikácia zvierat bola pre prežitie človeka skutočne výhodná. Naozaj nám umožnila žiť a prosperovať, je v tom obrovský evolučný prínos," povedala Reddyová. Podľa vedkyne je ale skutočnou záhadou, prečo a ako k nej ľudia dospeli. Terajšia štúdia by mohla byť dôkazom, ktorý ju pomôže rozuzliť.
Pomoc psom
Vedci sledovali 97 batoliat vo veku 20 až 47 mesiacov a študovali, ako interagujú s tromi priateľskými psami, Fionou, Henrym a Seymourom, v laboratóriu na Michiganskej univerzite. Výskumníci pri experimentoch hádzali hračky a maškrty mimo dosahu psov a zároveň tak, aby dopadli na stranu plotu, za ktorým boli malé deti.
Podľa vedcov bola dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že batoľatá psom podajú hračky a maškrty, keď o ne zvieratá prejavili záujem, napríklad kňučaním. Deti im pomohli v polovici prípadov, keď psy predmety chceli, ale len vo štvrtine prípadov, keď nedali najavo žiadny záujem. Deti ešte častejšie pomáhali, keď mali doma psa, alebo keď bolo zviera živšie a keď išlo o maškrtu, a nie o hračku, uviedli vedci.
"Už dlho sa vie, že batoľatá vyjdú v ústrety ľuďom v ťažkostiach, a to aj cudzím," uviedol ďalší z autorov štúdie, Henry Wellman z Michiganskej univerzity. Nebolo však jasné, či tento altruizmus platí aj pre iné živočíšne druhy. Táto štúdia podľa Wellmana preukázala, že to tak je minimálne u psov. Na zistenie toho, či by pomohli napríklad králikom či kurčatám, by bol potrebný ďalší výskum. "Psy dávajú ľuďom neustále signály, nadväzujú množstvo očných kontaktov," povedala Reddyová. "Myslím, že u mačiek by bolo naozaj náročné zistiť, čo chcú," dodala.