ROZHOVOR: Podobne ako Smer využili referendum aj HZDS a SaS, hovorí politológ
Fungovanie referend na Slovensku je ovplyvnené tým, že politické strany ho využívajú na dosahovanie vlastných cieľov. Referendum, ktoré sa bude konať v sobotu 21. januára, je tak len opakovaním toho, čo sme už niekoľkokrát zažili. V rozhovore pre ta3 to uviedol politológ Erik Láštic z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ak by toto referendum bolo úspešné, o skrátení volebného obdobia by mohli rozhodovať občania v referende. Čo by to znamenalo pre budúce vlády? Stalo by sa podľa vás to, že by sme išli od jedného referenda k druhému?
Ak vieme, že národnú radu vytvárajú voliči v parlamentných voľbách, tak ich oprávnenie rozhodnúť o predčasnom konci takéhoto parlamentu nie je nevyhnutne mimo. V rámci Európy to nie je typický mechanizmus, ale napríklad vo viacerých štátoch USA môžu voliči odvolať guvernérov, ktorých si do funkcie zvolili.
Navyše, v prípade úspešného referenda by o skrátení volebného obdobia mohli rozhodovať poslanci NR SR 76 hlasmi, nie 90, ako to je teraz. Je podľa vás správne, aby sa o tak dôležitej veci rozhodovalo obyčajnou nadpolovičnou väčšinou?
Podobne ako v prvej situácii ide o netypické riešenie, ktoré ale stále dáva nejakú logiku. Ak na vyslovenie nedôvery vláde treba 76 poslancov, tak ma 76 poslancov potrebných na ukončenie volebného obdobia parlamentu nevyrušuje.
O ústavnom zákone, ktorý by umožnil poslancom parlamentu skrátiť si volebné obdobie sa bude rokovať a hlasovať až po referende. Opozičné strany tvrdia, že ak by sa zákon schválil skôr, referendum sa konať vôbec nemuselo a ušetrilo by sa tým 10 miliónov eur. Vidíte za týmto krokom určitú špekuláciu vládnych strán? Pri neplatnom referende by následne mohli argumentovať tým, že vôľa občanov na zmenu ústavy nie je...
Referendum bolo vyhlásené prezidentkou, ústava neobsahuje žiadny mechanizmus, ktorý by umožnil už vyhlásené referendum zrušiť. Či sa v medzičase (ne)podarilo zmeniť ústavu na to vplyv nemá. Predmetom referenda v roku 2015 bola aj otázka o manželstve ako zväzku muža a ženy, hoci pár mesiacov predtým novela ústavy takúto definíciu manželstva zaviedla.
Eduard Heger počas uplynulého víkendu vyhlásil, že začal zber podpisov na novú 76-ku. Ako podľa vás dopadne táto kríza?
Súčasná politická situácia sa odohráva stále v rámcoch ústavy. V úrade je vláda, ktorá je poverená prezidentkou, a vládne s jej súhlasom. Prezidentka môže toto poverenie kedykoľvek vziať a poveriť vytvorením vlády niekoho iného. Riešenie situácie majú momentálne v rukách poslanci NR SR. Buď sa nájde nová väčšina, ktorá získa dôveru, alebo sa parlament zhodne na zmene ústavy, a následne skráti volebné obdobie. Alebo bude pokračovať súčasná situácia a voľby sa uskutočnia v riadnom termíne v roku 2024. Zodpovednosť za to, čo sa deje potom zhodnotíme ako voliči v parlamentných voľbách. Či už predčasných, alebo riadnych.
