Koniec éry excentrického a pijúceho prezidenta, reagoval na voľby v Česku The New York Times
České prezidentské voľby sú podľa denníka The New York Times dôležité ani nie tak pre to, čo prinesú, ako skôr pre to, čo ukončia, teda éru doterajšieho "excentrického a tvrdo pijúceho" prezidenta, ktorý sa často dostával do sporov s českou vládou a európskymi spojencami pre svoju snahu o zbližovanie s Ruskom a Čínou.
Bez ohľadu na to, ktorý z dvoch finalistov – bývalý generál NATO Petr Pavel (35,40 percenta hlasov) a miliardár a expremiér Andrej Babiš (34,99 percenta) – nakoniec zvíťazí, "odchod Miloša Zemana, českého prezidenta poslednej dekády, by mal zahraničné vzťahy krajiny vrátiť na jednoznačne prozápadnú cestu", myslí si NYT, podľa ktorého si Pavel aj Babiš želajú bližšie vzťahy so Západom a NATO.
Denník konštatuje, že úloha českého prezidenta je predovšetkým ceremoniálna, ale Zeman ju využíval a podľa svojich kritikov aj zneužíval, aby z Pražského hradu urobil alternatívne centrum zahraničnej politiky zamerané na budovanie vzťahov skôr s Východom ako so Západom.
"Len niekoľko dní pred tým, než v piatok začalo prvé kolo volieb, mal Zeman videokonferenčný hovor s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom, ktorý Prahu vyzval, aby 'aktívne podporovala' vzťahy Číny s východnou a strednou Európou; čo je niečo, čo nie je pravdepodobné, keď Zeman v marci formálne odíde," píše americký denník.
Na to, že Zemanova éra končí, sa teší aj český minister zahraničných vecí Ján Lipavský, podľa ktorého to prinesie novú šancu a zásadný nový impulz českej zahraničnej politike. "Zemanova éra skončila a bez ohľadu na to, kto vyhrá, sa situácia zmení. Škodil českej zahraničnej politike. Bol viac otvorený Východu, viac otvorený Rusku a Číne," hovorí podľa NYT v podobnom duchu politológ Otto Eibl z Masarykovej univerzity.
Denník pripomína, že česká vláda na čele s Petrom Fialom je silným podporovateľom Ukrajiny. Zeman, zdesený ruskou inváziou na Ukrajinu, podľa denníka v posledných mesiacoch dáva najavo menšie nadšenie pre úzke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ale zároveň udržuje vrelé vzťahy s jeho najbližšími európskymi priateľmi - maďarským premiérom Viktorom Orbánom a srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom.
V kontraste so Zemanom sú finalisti prezidentských volieb podľa NYT zameraní skôr na Západ než na Východ, aj keď obaja zahájili svoju kariéru v komunistickom Československu a boli členmi komunistickej strany. Babiš, ktorý bol politickým spojencom Zemana, sa krátko pred voľbami stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a má síce dobré vzťahy s Orbánom, ale počas pôsobenia v úrade premiéra nedával najavo žiadne sympatie voči Rusku. Pavol sa zase stal šéfom českého generálneho štábu a potom stál na čele vojenského výboru NATO, pripomína denník.
