Exvyšetrovateľ Vačok pre ta3: Ducký by zmenky sám od seba nepodpísal. Ak by vypovedal, ohrozil by špičky štátu
Od vraždy Jána Duckého, bývalého ministra hospodárstva a neskôr riaditeľa SPP, uplynulo 24 rokov. Motív vraždy nie je dodnes objasnený, rovnako ani jej vykonávateľ či prípadný objednávateľ. O vražde Duckého sme sa zhovárali s bývalým vyšetrovateľom z čias mečiarizmu a súčasným advokátom Petrom Vačokom.
Exvyšetrovateľ Vačok pre ta3: Ducký by zmenky sám od seba nepodpísal. Ak by vypovedal, ohrozil by špičky štátu
V rozhovore sa dozviete:
- čím bol prípad vraždy Duckého výnimočný,
- čo mohlo byť motívom,
- či si myslí, že išlo o vraždu na objednávku,
- ako si spomína na obdobie 90. rokov,
- v čom je odlišná kriminalita v súčasnosti.
Na čo si spomínate z 11. januára 1999? Keď ste sa to ako bývalý vyšetrovateľ dozvedeli, niečo vo vás určite rezonovalo.
Na úvod musím povedať, že to vtedy vyšetrovali naši kolegovia z mesta. Tento prípad bol ale taký významný, že sme o ňom vedeli a zaujímali sa oň. Nebol zaujímavý len pre odbornú verejnosť, ale aj pre laickú. Skutočne sme to sledovali, a bohužiaľ, dodnes táto závažná vražda nie je objasnená.
Duckého zmenky a nárast kriminality
Čím bol prípad výnimočný z pohľadu vyšetrovateľa? Zavraždený bol exminister...
Vnímam to tak, že tento prípad bol zaujímavý a dôležitý z dvoch dôvodov. Jednak z toho, že zavraždená osoba bola bývalým členom vlády a potom aj riaditeľom významného slovenského podniku, na ktorom mal vtedy štát stopercentnú účasť. Silným motívom mohli byť vtedy takzvané Duckého zmenky. Išlo o obrovské peniaze a je preukázané, že podpisom týchto zmeniek došlo k vážnemu porušeniu zákona. Tá druhá významná okolnosť bola, že sme sa ako verejnosť dozvedeli, že aj ľudia, ktorí sú na vrcholových pozíciách, páchajú závažnú trestnú činnosť.
Bol rok 1999, krátko po parlamentných voľbách, definitívne padla doba mečiarizmu. Malo to nejaký súvis s prípadom? Menila sa spoločnosť a menili sa aj figúrky, ktoré rozhodovali v štátnych podnikoch. Všetko sa otriasalo, nielen politicky, ale možno aj podsvetie napojené na štátne podniky. Dá sa to takto s odstupom povedať?
Zmena v roku 1989 nemala len pozitíva, ale mala aj svoje negatíva. Za to najhoršie považujem obrovský nárast kriminality. Len pre porovnanie, v západoslovenskom kraji, ktorý mal 11 okresov, sme mávali predtým zhruba 60 trestných činov, ktorými sme sa zaoberali. Boli to napríklad vraždy, lúpeže so škodou nad 20-tisíc korún, znásilnenia maloletých a podobne. Už okolo roku 1994 mal jeden vyšetrovateľ 60 až 80 trestných vecí. Bol to diametrálny skok. Mnohí ľudia to skutočne ťažko znášali. Boli naučení na lehoty, na určitý počet prípadov, nestíhali. Niektorí vyšetrovatelia skončili aj na psychiatrii. Mnohí to kompenzovali alkoholom. Bola to veľmi ťažká doba.
Vráťme sa späť k prípadu Ducký. Dá sa vražda politika, ktorý predstavoval éru mečiarizmu, považovať za zavŕšenie politickej etapy na Slovensku? Vyvrcholila vraždou?
Ja by som to takto nehodnotil. Beriem to tak, že išlo o normálny kriminálny delikt, aj keď išlo o významnú osobu. Trestných vecí bolo vtedy obrovské množstvo. Na Slovensku začali pôsobiť zločinecké skupiny, bolo ich niekoľko. Tá závažná trestná činnosť sa vtedy páchala na ulici a Ducký bol jeden zo závažných prípadov, ktoré sa vtedy stali.
Ak by v roku 1998 pokračovala vláda Vladimíra Mečiara a nedošlo by k politickej zmene, myslíte si, že by došlo k tejto vražde?
Bola by to z mojej strany špekulácia, jednoznačne to povedať nemôžem. Ak boli motívom vraždy zmenky, v hre boli obrovské peniaze. Ak by Ducký vypovedal a priznal sa, za akých okolností a kto nariadil podpis týchto zmeniek, boli by tam ohrození iní ľudia. Samozrejme, pokiaľ je niekto ohrozený, tak hľadá východiská a niekedy sú východiskami aj likvidácie osôb.