České prezidentské voľby: Kto nahradí Zemana? O miesto na Hrade bojuje osem kandidátov
Prinášame vám prehľad kandidátov na nového prezidenta Českej republiky. Prvé kolo volieb sa bude konať 13. a 14. januára 2023. Ak si Česko nevyberie v prvom kole prezidenta, čaká ho druhé kolo, ktoré vyhlásil predseda Senátu na 27. a 28. januára. Kto bude následníkom odchádzajúceho prezidenta Miloša Zemana?
Andrej Babiš (68)
Andrej Babiš je český politik, bývalý predseda vlády, bývalý minister financií za vlády Bohuslava Sobotky a podnikateľ slovenského pôvodu. Momentálne je poslancom za hnutie ANO. Je tiež zakladateľom konglomerátu Agrofert. Kandiduje vďaka 56 podpisom od poslancov ANO. V roku 1980 sa stal členom KSČ. V tom istom roku začal dobrovoľne spolupracovať so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) ako dôverník a od roku 1982 aj ako agent s krycím menom Bureš. Babiš spoluprácu odmieta. Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na ktorej vzniku sa podieľal jeho otec. Má dvojité občianstvo, slovenské aj české. V roku 2019 uviedol, že je ateista. Je rozvedený a dvakrát ženatý, má štyri deti.
České stávkové kancelárie považujú Babiša za jedného z favoritov. Babiš odsúdil útok Ruska na Ukrajinu a vyjadril podporu Ukrajine. V súvislosti s útokom vyzval na posilnenie NATO a Európy. Anexiu Krymu prirovnal k obetovaniu Československa v roku 1938. V roku 2016 uviedol, že ekonomické sankcie voči Rusku považuje za nevhodné, lebo podľa jeho vlastných slov poškodzujú podnikateľov. V tom istom roku povedal, že "Putin určite nepripravuje vojnu proti NATO, neverím tomu, to by sa snáď musel zblázniť."
Marek Gregor, expert na politický marketing, v rozhovore pre portál Czechcrunch uviedol, že podľa neho je Babiš schopný meniť svoj názor na situáciu na Ukrajine podľa toho, ktorého voliča chce osloviť. Podľa Jiřího Sezemského sa ANO a sám Babiš pred voľbami dištancovali od podpory pre Ukrajinu. Dôkazom tohto má byť zastavená podpora pre zákon s menom Lex Ukrajina IV., ktorý dočasne chráni ukrajinských utečencov. Babiš má aj problémy súvisiace s kauzou Čapí hnízdo, v ktorej je momentálne obvinený zo spáchania trestného činu dotačného podvodu. Babiš tieto obvinenia odmieta. Nezúčastňuje sa žiadnej z televíznych debát o prvom kole prezidentských volieb s výnimkou tej, ktorú odvysiela TV Nova. Americký magazín Foreign Policy ho v roku 2015 označil za oligarchu.
Karel Diviš (46)
Karel Diviš je český IT podnikateľ a bývalý športový redaktor pre Českú televíziu. Jeho kandidatúru malo podporiť až 61-tisíc podpisov, čo však kontrola českého ministerstva vnútra vyvrátila, uznalo mu iba 49 884 podpisov, čo nestačilo na kandidatúru. Diviš sa však odvolal a preskúmanie mu uznalo presne 50 007 podpisov, čo na prezidentskú kandidatúru stačilo. Študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte na Karlovej univerzite. Má dve deti.
Diviš je za české členstvo v Európskej únii, avšak nie je za ani proti prijatiu eura. Odsúdil útok Ruska na Ukrajinu, členstvo v NATO označil za dobré. Zdôraznil však, že Česko by sa nemalo spoliehať iba na NATO, ale predovšetkým samo na seba. Na otázku v internetovej televízii DVTV, či by sa Ukrajina mala stať členom NATO, Diviš prekvapivo odpovedal nie. Toto tvrdenie sa následne pokúsil vysvetliť a vyjadril podporu členstva Ukrajiny v NATO. K pandémii sa verejne vyjadril iba raz, a to na otázku portálu deník.cz o povinnom očkovaní. "Podporil by som ho pre vydefinované profesijné skupiny, nie plošne," povedal Diviš v rozhovore. Prezidentskú kampaň si doposiaľ financuje sám.
Marek Hilšer (46)
Marek Hilšer je súčasný senátor za Prahu 2, lekár, vedec a vysokoškolský pedagóg. Ako vedec sa venoval výskumu zhubných mozgových nádorov a hľadaniu nových spôsobov liečby rakoviny. Chcel kandidovať ako občiansky kandidát, kandidatúru nakoniec založil na 13 podpisoch senátorov. Kandidoval aj v roku 2018, kde sa v prvom kole umiestnil na piatom mieste. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a medicínu na Karlovej univerzite. Je ženatý a má dve deti.
Hilšer podporuje prozápadné smerovanie Česka a vznik bezletovej zóny nad Ukrajinou. Rusko aj Čínu už dlhodobo kritizuje za porušovanie ľudských práv. Rusko dokonca v roku 2016 označil za diktátorský a polofašistický štát. Dostal sa pod útok dezinformačných webov po tom, ako v televízii CNN Prima News povedal, že je v záujme Česka, aby západné rakety mali v krátkom čase dolet do Moskvy. Tento výrok je podľa neho príkladom princípu odstrašenia, ktorý považuje za spôsob, ako zaistiť mier. Odchod Česka z EÚ považoval v roku 2017 za "ekonomickú a spoločenskú samovraždu." V tom istom roku vyjadril podporu legalizácii marihuany. Podporuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia a aj adopciu detí LGBTI+ pármi.
