Duševné zdravie Rusov sa v dôsledku vojny zhoršuje. Výrazne stúpol predaj antidepresív
Boris začal prvýkrát v živote užívať antidepresíva vlani na konci februára, krátko po tom, čo ruské tanky vošli cez hranice na Ukrajinu. Tridsaťtriročný vedúci inžinier moskovskej stavebnej firmy dokázal prekonať závažnú psychickú krízu počas pandémie Covidu-19 bez toho, aby navštívil lekára alebo užíval nejaké lieky. Tentoraz však zistil, že si už sám poradiť nedokáže.
"Akonáhle sa začala vojna, uvedomil som si, že moja rodina bude musieť emigrovať a že nás čaká množstvo ťažkostí," povedal podľa The Moscow Times Boris, ktorý si prial zostať v anonymite. "Keby som sa snažil všetko vyriešiť a pritom sa nepostaral sám o seba, skončilo by to zle," dodal.
Podľa odborníkov na duševné zdravie a pacientov, s ktorými hovorili novinári webu The Moscow Times, vojna na Ukrajine a "čiastočná" mobilizácia, ktorú vlani na jeseň vyhlásili ruské úrady, prispeli k zhoršeniu duševného zdravia v krajine. Rusko zároveň zápasí s rozsiahlym nedostatkom liekov spôsobeným vojnou, čo núti ľudí vynakladať extrémne úsilie, aby potrebné medikamenty získali.
Užívanie liekov stúpa
Hoci neexistujú žiadne oficiálne údaje o miere depresií, prieskum uskutočnený moskovskou Sečenovovou univerzitou na začiatku tohto roka naznačil, že každý tretí Rus cíti depresívne alebo úzkostné stavy, čo je zhruba rovnaká úroveň ako v roku 2020 počas vrcholiacej pandémie Covidu-19. Podľa oficiálnych údajov, o ktorých na začiatku tohto roka informovala štátna tlačová agentúra TASS, navyše Rusi v prvých deviatich mesiacoch minulého roka nakúpili o 50 percent viac antidepresív ako v rovnakom období roku 2021.
"Pre niektorých ľudí bola mobilizácia takým šokom, že výrazne zmenila ich duševný stav. Mnohí zažívali silné pocity strachu spolu s pocitmi neskutočna z toho, čo sa deje," uviedla klinická psychologička Galina Lajševová. Hoci také akútne reakcie netrvajú dlho, Lajševová varovala, že ich môžu často vystriedať dlhodobé stavy vrátane chronickej úzkosti a depresie.
Tridsaťpäťročná marketingová špecialistka Polina, ktorá nechcela uviesť priezvisko, aby mohla hovoriť o svojom duševnom zdraví, povedala The Moscow Times, že v októbri musela vyhľadať odbornú pomoc. Lekár jej predpísal Cipralex v kombinácii s Xanaxom, ktorý jej pomáhal zvládať úzkosť a záchvaty paniky.
"Moja sociálna bublina je pomerne homogénna - všetci sú proti vojne a všetci sú vydesení," povedala Polina a dodala, že pozná mnoho ďalších ľudí, ktorí v uplynulom roku začali brať antidepresíva.
Život v neistote
Podľa psychológov a organizácií zaoberajúcich sa duševným zdravím, ktoré minulý mesiac citovala ruská mediálna skupina RBK, je pocit života v neistote jedným z najčastejších problémov, pre ktoré Rusi vyhľadávajú pomoc terapeutov.
Zdá sa, že nárast počtu depresií často súvisí s dramatickými udalosťami v priebehu konfliktu. Napríklad bezprostredne po februárovej invázii minuli Rusi za antidepresíva štyrikrát viac ako obvykle a po vyhlásení "čiastočnej" mobilizácie v septembri sa zvýšil dopyt po službách psychologickej pomoci.
Podľa Lajševovej boli typickými problémami vysoká miera úzkosti, zlá nálada, poruchy spánku, apatia a problémy so sústredením - a tiež znížená fyzická a sociálna aktivita. Súčasne s nárastom počtu depresií je pre mnoho Rusov čoraz ťažšie získať potrebné lieky.
Nedostatok spôsobujú vojnové problémy v dodávateľskom reťazci a logistike, medzinárodné sankcie a odchod veľkých západných farmaceutických spoločností z ruského trhu.
Napríklad dodávky antidepresíva Zoloft (Sertralin) do Ruska boli pozastavené vlani v októbri, pričom miestna pobočka nadnárodnej spoločnosti Pfizer uviedla, že dôvodom boli "technické problémy". Podľa ruských úradov bol príčinou nadmerný dopyt.
Málokto očakáva, že miera depresií klesne, kým budú na Ukrajine zúriť boje - a predpovedané ďalšie kolo mobilizácie by mohlo duševné zdravie národa ešte zhoršiť.
