Dzurinda k 30. výročiu vzniku SR: Druhá dekáda bola najlepšia. Fico sa tešil, lebo špajza bola plná
1. januára 2023 sme si pripomenuli 30. výročie založenia Slovenskej republiky. Moderátor Richard Dírer si pri tejto príležitosti zavolal do štúdia ta3 dvojnásobného predsedu vlády v rokoch 1998 až 2006 Mikuláša Dzurindu.
Osobné záujmy bokom
Vidíte seba ako budúceho lídra?
Oveľa vzrušujúcejšie je pre mňa premýšľať, ako vyformujem nového lídra, ale nie samého seba. Už druhý rok vykonávam neformálnu politickú akadémiu pro bono, teda zadarmo. Stretávam sa s mladými ľuďmi, ktorí nikdy neboli vo vrcholovej politike. Mám tam dámy a pánov, z ktorých niektorí pôsobia v komunálnej politike. Každý jeden z nich napísal pekný príbeh, napriek tomu, že maximálne majú tak 45 rokov. Nie je im jedno, čo sa deje na Slovensku. Mám tam chlapca z Oxfordu, ktorý s britským spolužiakom založil startup, predali ho a zbohatol na tom. Z takýchto ľudí, keby som vyformoval budúceho premiéra, tak môžem ísť do penzie.
Takže nemáme čakať Mikuláša Dzurindu ako budúceho volebného lídra?
Úprimne, neviem, čo budem robiť. Mám peknú prácu v Bruseli, každý týždeň som v inej európskej metropole alebo v USA. Na druhej strane, nemám dôvod sa vyčleňovať. Kde budem cenný a budú ma potrebovať, tam pôjdem a urobím, čo mi povedia. Chcem však povedať, že to, čo robím, ani náhodou nevykonávam pre svoje osobné záujmy.
Čo musíme urobiť, aby sme sa dostali z mentálneho a sociologického marazmu?
Vzájomná ľudská úcta navzájom voči sebe. Musíme si začať vážiť jeden druhého. Ja som vyrastal v prostredí, neviem či chudobnom, pretože moji rodičia boli učitelia, len komunisti im nedovoli učiť. Tak si asi viete predstaviť, ako som vyrastal. Ale aká úcta vládla na ulici. Keď som nepozdravil cudzieho človeka, tak netvrdím, že mi otec dal facku, ale poriadne ma pokarhal.
Vykašlime sa na kultúrne vojny, ja to nedokážem počúvať. Konzervatívci chcú poraziť liberálov. Prečo nevieme témy, ako sú potraty či práva sexuálnych menších zvládať civilizovane? Dať to na stôl a nechať na svedomie každého ľudského tvora, politikov, aby rozhodli. Prečo je toľko nenávisti v týchto témach?
Na mojich potulkách Európou minulý rok v lete, keď nám covid popustil uzdu, som v Ríme natrafil na talianskeho básnika. Kým budem žiť, budem si pamätať jeho výrok a ten znel nasledovne: Politika závisí na kultúre, nie naopak. Premýšľal som nad tým a prišiel som na to, že keď je kultúra, potom môže byť aj politika. Keď je však nekultúra na uliciach, či medzi novinárom a politikom, z toho nemôže vzísť dobrá politika. Hľadajme odpovede sami v sebe. Luterán voči katolíkovi, katolík voči ateistovi. Tam je riešenie.
Kde vidíte Slovensko o ďalších 30 rokov?
Dúfam, že ho budeme vidieť v Európskej únii, že sa samotná únia nerozpadne. Pevne verím, že zostaneme súčasťou euroatlantických bezpečnostných a ekonomických štruktúr. Myslím, že Slovensko by mohlo byť takou peknou, usporiadanou krajinou. Chcem, aby o 30 rokov moje vnúčatá nepremýšľali o tom, ako som raz zachytil konverzovať moje dcéry, že či sa žije lepšie v Kanade alebo Austrálii.
Keď bude Slovensko pokojnou a kultúrnou krajinou, tak tu budú aj investície s vyššou pridanou hodnotou. Potom budú ľudia písať softvér aj v Lučenci, Snine či Medzilaborciach. Nebudeme plakať, že sa nám vyľudňujú regióny. Lebo v lepšom prípade mladí utekajú do Bratislavy, v tom horšom kamkoľvek do sveta. To treba obrátiť.
