Zeman: Škoda, že rozdelenie Československa nebolo podložené referendom
Českému prezidentovi Milošovi Zemanovi je ľúto, že rozdelenie Česko-Slovenska nebolo podložené referendom. Na druhej strane si váži dobré vzťahy medzi oboma štátmi a tiež to, že sú spolu v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii.
Zeman bol v čase rozdelenia spoločného česko-slovenského štátu poslancom Federálneho zhromaždenia. Presadzoval víziu spoločného štátu, navrhol vznik takzvanej česko-slovenskej únie. V nej sa malo spoločne spravovať len to, čo by bolo výhodné. Hoci jeho návrh poslanci schválili, nakoniec sa neuplatnil. HZDS ho síce podporilo, ale keďže s tým nesúhlasila česká ODS, nakoniec od podpory ustúpilo. Na rozdelenie ČSFR spomínal český prezident v rozhovore so spravodajkyňou TASR v Prahe.
V otázke, či bol koniec spoločného štátu prirodzeným vývojom alebo rozhodnutím konkrétnych elít, zastáva český prezident stanovisko, že vývoj závisí predovšetkým od politických osobností. "To znamená, že ak Vladimír Mečiar a Václav Klaus si želali byť premiérmi národných republík, potom, prirodzene, nemali príliš veľký záujem na tom, aby nad nimi bol ešte federálny premiér," myslí si Zeman.
V porovnaní so skúsenosťou Juhoslávie bola podľa neho dohoda o rozdelení oveľa lepším riešením. "Samozrejme, že z geopolitického hľadiska je štát s 15 miliónmi obyvateľov o niečo významnejší než štát s desiatimi a piatimi miliónmi obyvateľov, ale zas tak veľkú rolu to nehrá," domnieva sa český prezident.
V roku 1998 zvíťazili v českých parlamentných voľbách sociálni demokrati, ktorým vtedy Zeman predsedal. Premiérom Českej republiky sa teda stal v rovnakom roku ako na Slovensku Mikuláš Dzurinda. "S Mikulášom Dzurindom sme mali veľmi dobré vzťahy. Mimochodom, spolu sme napísali aj knihu. V tej dobe boli vzťahy Česka a Slovenska dobré," povedal Zeman a zdôraznil, že sú dobré doposiaľ.
Budúce smerovanie krajín spája český prezident s podporou vzdelanosti. "Mali by sme sa snažiť, aby naša ekonomika mala čo najvyššiu pridanú hodnotu, aby bola vysoká produktivita práce. A to môžete zaistiť len podporou vzdelanosti," myslí si Zeman. "Dá sa to spojiť do známeho slovného spojenia vzdelanostná ekonomika či dokonca vzdelanostná spoločnosť," spresnil český prezident.
Miloš Zeman je v poradí tretí prezident Českej republiky. Pred Nežnou revolúciou pôsobil ako prognostik, po nej vstúpil do politiky a stal sa poslancom Federálneho zhromaždenia. Dva roky šéfoval Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR, v rokoch 1998 – 2002 bol českým premiérom. Následne sa po neúspešnej prezidentskej kandidatúre stiahol z politiky. Vrátil sa o desať rokov, keď ho Česi v roku 2013 zvolili v prvej priamej voľbe za prezidenta republiky. O päť rokov funkciu obhájil.