Rusko 5. januára spustí ďalšiu mobilizáciu, tvrdí šéf ukrajinskej rozviedky
Ruské vedenie prijalo rozhodnutie začať 5. januára novú vlnu mobilizácie, pretože vo vojne proti Ukrajine pociťuje nedostatok živej sily, povedal stanici BBC náčelník ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Podľa neho oproti septembrovej mobilizácii nedôjde k žiadnym podstatným zmenám.
Vojenské správy sa však prispôsobili, a tak sa všetko odohrá relatívne hladšie, predpokladá Budanov. "Prijali rozhodnutie od 5. januára začať ďalšiu vlnu mobilizácie. Neviem, či to oficiálne vyhlási práve 5. januára. Ale v plánoch majú zapísané 5. januára," povedal Budanov. Rusi majú podľa neho obrovské problémy s doplňovaním existujúcich jednotiek a vytváraním nových zoskupení. "Chýba im živá sila," povedal.
Predchádzajúcu "čiastočnú" mobilizáciu vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin na konci septembra. Oficiálne bolo do armády povolaných prinajmenšom 300-tisíc mužov zo zálohy. Putin na konci októbra ohlásil koniec mobilizácie, ale nevydal žiadny formálny príkaz na ukončenie mobilizácie, a tak podľa právnikov môže kedykoľvek pokračovať.
Prinajmenšom časť mobilizovaných záložníkov bola podľa početných svedectiev vyslaná hneď na front dlhý asi 1500 kilometrov na doplnenie strát u bojových jednotiek, niektorí vzápätí prišli o život. Ďalšie časti zmobilizovaných rezervistov dostali výcvik.
Náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj nedávno časopisu The Economist povedal, že podobne ako počas druhej svetovej vojny Rusi niekde za Uralom cvičia ďalšiu armádu o 200-tisíc mužoch, aby možno už v januári, ale skôr na jar spustili proti Ukrajine novú ofenzívu. Nepochybuje, že sa znovu pokúsia dobyť Kyjev.
"Ruská mobilizácia zafungovala. Nie je pravda, že ich problémy sú také strašné, že títo ľudia nebudú bojovať. Budú bojovať. Cár im nariadil ísť do boja, a tak pôjdu bojovať," povedal Zalužnyj. "Študoval som dejiny dvoch čečenských vojen a všetko bolo rovnaké. Je možné, že nie sú tak dobre vybavení, ale aj tak pre nás predstavujú problém. Podľa našich odhadov majú v zálohe 1,2 až 1,5 milióna ľudí," dodal.
Kyjev nalieha na západných spojencov, aby poskytli ďalšie ťažké zbrane, aby ukrajinskí vojaci mohli vytlačiť ruské jednotky za hranice krajiny. Ukrajinská protiofenzíva doteraz oslobodila asi polovicu územia, ktorého sa zmocnili ruské vojská po vpáde z 24. februára. Zalužnyj tvrdí, že na zahnanie Rusov do pozícií pred inváziou potrebuje asi 300 tankov, 600 až 700 bojových vozidiel pechoty (BVP) a 500 húfnic.
Až doteraz Ukrajina dostávala od partnerov BVP-1 a BVP-2 sovietske konštrukcie, licenčne vyrábané v komunistickom Československu. Spojené štáty teraz podľa agentúry Bloomberg zvažujú, že Ukrajine odovzdajú bojové vozidlá pechoty Bradley. Tie sa oproti sovietskym BVP vyznačujú lepším pancierovaním a teda aj lepšou ochranou posádky pred ostreľovaním a výbuchy mín, čo sa vo vojne javí ako podstatnejšia vlastnosť ako to, že tieto ťažšie stroje nie sú plavbyschopné. USA majú v rezervách pomerne veľké množstvo starších vozidiel Bradley. S ich podvozkom sa ukrajinskí vojaci už zoznámili, využívajú ho totiž raketomety MLRS.