Od rozdelenia Československa uplynie 30 rokov. Prieskum ukázal, ako to vnímajú Slováci
Rozdelenie Československa považuje za prínos 45,8 percenta Slovákov, vyplýva to z nového prieskumu. Podobný podiel ľudí na Slovensku – 44,6 percenta – ho naopak za prínos nepovažuje.
Prieskumu, ktorý si nechala agentúra TASR vypracovať v decembri agentúrou AKO, sa zúčastnilo 1000 ľudí. Na otázku, či ľudia považujú rozdelenie za prínos, sa autori prieskumu pýtali v súvislosti s tridsaťročným výročím, ktoré pripadá na nedeľu. Samostatné republiky vznikli 1. januára 1993.
Z opýtaných ľudí 18,7 percenta uvádzalo, že rozdelenie je "určite" prínosné, a 27,1 percenta, že rozdelenie je "asi" prínosné. Naopak rozdelenie s istotou za neprínosné považuje 19,8 percent a 24,8 za "asi" neprínosné. Situáciu nevedelo zhodnotiť 8,8 percenta ľudí a 0,8 percenta odmietlo na otázku odpovedať.
Kladne rozdelenie hodnotili nadpriemerne často najmladší účastníci prieskumu, teda ľudia vo vekovej skupine 18 až 33 rokov a tiež vzdelanejší respondenti, teda tí so stredoškolským vzdelaním s maturitou alebo vysokoškolským vzdelaním. Rozpad federácie naopak častejšie než iní respondenti negatívne hodnotili ľudia vo vekovej skupine 50 až 65 rokov, ľudia s najnižším vzdelaním a tiež občania maďarskej národnosti.
V skoršom prieskume, ktorý vykonali v októbri v roku 2017 spoločne Sociologický ústav Akadémie vied SR a Inštitút pre verejné otázky Bratislava, kladne rozdelenie Československa ohodnotilo 42 percent Čechov a 40 percent Slovákov. Tento prieskum skúmal oddelene rozdelenie Československa v roku 1992 a vznik samostatných štátov v roku 1993. Vznik samostatných republík bol chápaný o niečo pozitívnejšie – kladne sa k nemu stavalo 53 percent Čechov a 51 Slovákov.