Rozdelenie Československa prospelo česko-slovenským vzťahom, uviedol historik
Na začiatku 90. rokov panovali predovšetkým zo strany Čechov značné pochybnosti o budúcom smerovaní Slovenska, ktoré presadzovalo väčšie nároky na svoj podiel moci vo vtedajšej federácii. Rozchod dvoch štátov bol tak jedinou možnosťou, ako narušené vzťahy zachrániť, povedal v rozhovore s ČTK historik Tomáš Zahradníček z Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied SR.
V nedeľu uplynie 30 rokov od rozdelenia Československa. Samostatné republiky Česka a Slovenska vznikli 1. januára 1993. Podľa Zahradníčka bolo po Nežnej revolúcii jasné, že Česi a Slováci majú "odlišnú politickú vývojovú dynamiku", ktorá znemožňovala, aby česká a slovenská spoločnosť fungovali pohromade. Napríklad odlišné vnímanie Európy sa zakorenilo už v začiatkoch Československa, keď Slováci mali malé pochopenie pre české problémy s nemeckou menšinou, zatiaľ čo Čechov sa nedotýkali ťažkosti Slovákov s Maďarmi.
"V iných chvíľach riešia iné veci, trošku inak reagujú na medzinárodnú situáciu, predsa len sú trošku inak položené na mape," okomentoval Zahradníček dôvody pre rozdielne politické zmýšľanie Česka a Slovenska. Podľa historika sa v roku 1992 Česi obávali takzvaného "slovenského osudu". Neboli si totiž istí, kam bude smerovať slovenská politika.
Zároveň si tiež uvedomovali, že z Prahy nebudú môcť na Slovensku účinne vládnuť. "Niekde za tým bol tieň vážnych obáv, že na Slovensku môže všetko dopadnúť oveľa zložitejšie a že tá nová hranica, ktorá Českú republiku a Slovensko oddelí, v tomto ohľade môže byť užitočná ochrana," povedal Zahradníček.
Túžby po rozchode Československa vrcholili v roku 1992, keď "Česi mali zachytiteľne čím ďalej negatívnejší vzťah voči Slovensku," uviedol Zahradníček. Spoločné hospodárenie tieto dve susedné spoločnosti pudilo proti sebe, preto sa politici rozhodli pre delenie. Podľa Záhradníčka tak ČR a SR mali počas rokov možnosť zbaviť sa vzájomnej nevôle, pretože si naďalej neprekážali v jednom štáte. "Po rozdelení Československa sme po určitom hľadaní vstúpili do éry europizácie a globalizácie, kedy sa čím ďalej viac ľudí v oboch krajinách vyväzuje z tých lokálnych tradícií a sebe sa začína vzájomne podobať," povedal Zahradníček.
Zásadným momentom, kedy sa české a slovenské vzťahy začali zlepšovať, bol vstup oboch štátov do Európskej únie v roku 2004. "Slováci si vždy predstavovali, že Slovensko mieri do spoločnej Európy, že tam bude vždy vedľa Čechov," podotkol Zahradníček. Ukotvenie v európskej spoločnosti symbolizovalo to, že napriek pôvodným obavám dospeli ČR aj SR k podobným výsledkom. "Česi majú oveľa lepšie vzťahy k Slovensku, než mali pred rozdelením," opísal súčasný stav Zahradníček.
K dobrým vzťahom medzi štátmi dnes podľa Zahradníčka prispieva okrem iného fakt, že české univerzity umožňujú Slovákom bezplatné štúdium v slovenčine. "Za posledných desať rokov je vždy tak cez 20-tisíc slovenských študentov na českých vysokých školách a to je veľmi výborná verejná politika, ktorá obom krajinám a ich vzťahom prospieva," zdôraznil Zahradníček. Zároveň aj česká menšina na Slovensku môže na tamojších štátnych úradoch alebo vysokých školách hovoriť v češtine.
Podľa Záhradníčka sú Česi a Slováci stále súdržní napríklad vo vede. "Aj keď sa snažíme spolupracovať so všetkými zaujímavými susedmi, tak so Slovákmi sa vidíme tak často a sme si tak blízko, že to skoro ani nie je medzinárodná spolupráca, ale je to naozaj denný chlieb," vyzdvihol Zahradníček terajšej česko-slovenskej spolupráce na pôde Akadémie vied SR.