Cigániková: Chceme podporiť vznik novej 76, jej súčasťou však nebudeme. Ostávame v opozícii
Vo štvrtok 15. decembra padla vláda. 78 poslancov jej vyhlásilo nedôveru a spory medzi SaS a OĽANO sa dostali do finále. Zdá sa, že opäť našli spoločnú reč v otázkach ďalšieho postupu a sú za rekonštrukciu vlády. Opozičné strany Hlas-SD a Smer-SD však naďalej trvajú na predčasných voľbách.
Poslanci národnej rady vyslovili nedôveru vláde Eduarda Hegera, ktorá úradovala vyše 600 dní. V polovici decembra za jej pád zahlasovalo 78 poslancov zo 102 prítomných. Na prejdenie tohto návrhu parlament potreboval 76 hlasov. Pádu vlády predchádzali dlhé dohady, nezhody medzi stranami a nejedna kríza, v ktorej sa Slovensko za toto volebné obdobie ocitlo.
Koniec ministerskej etapy
Medzi tie najmedializovanejšie konflikty patril vzťah strany SaS a hnutia OĽANO. Viacerí poslanci z opozície sa zhodli, že za pád vlády môže bývalý premiér a už aj exminister financií Igor Matovič. Po dlhých naťahovaniach sa však zdá, že SaS a OĽANO opäť našli spoločnú reč, a to najmä v otázkach štátneho rozpočtu a predčasných volieb.
Po dohode poslancov vo štvrtok 22. decembra parlament schválil štátny rozpočet na rok 2023. Následne sa Matovič vzdal svojej funkcie ministra. Jeho budúcnosť v politike by sa mala spájať s poslaneckými lavicami, po návrate do NR SR z neho ako náhradník odíde Sebastián Kozarec.
Zatiaľ čo strany Hlas-SD a Smer-SD tvrdo stoja za názorom, že jediným správnym východiskom z momentálnej situácie sú predčasné voľby, SaS a OĽANO sa zhodli a rozhodli dať šancu rekonštrukcii vlády. Ďalšími dvoma možnosťami je vláda v demisii až do konca riadneho volebného obdobia alebo úradnícka vláda, ktorú by zostavila prezidentka Zuzana Čaputová. Každý z týchto scenárov by však v prvom rade musel schváliť parlament.
Telefonát a dôkazy na Sulíka
Strana SaS na čele s Richardom Sulíkom mala evidentne so stranou OĽANO najviac konfliktov, a to takmer počas celého obdobia Matovičovej a neskôr Hegerovej vlády. Situácii nepomohol ani odchod Igora Matoviča z pozície premiéra a jeho následný nástup na post ministra financií.
Strana SaS opustila na jeseň vládnu koalíciu a prestúpila do opozície. Nebolo teda prekvapením, že návrh o vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera predložili práve jej poslanci. Hnutie OĽANO sa aj v posledných chvíľach pred hlasovaním snažilo o zvrátenie pádu vlády a ponúklo SaS Matovičovu demisiu, a to napriek tomu, že SaS už dopredu avizovala, že to nebude stačiť na ich zmenu názoru.
Igor Matovič si však svoju podpísanú demisiu na poslednú chvíľu zobral späť, a tak sa nedostala k prezidentke. Podľa Matoviča to spravil preto, lebo SaS sa nevedela rozhodne vyjadriť o tom, či po tomto kroku zmení svoj postoj. Ďalším dôvodom bol záhadný telefonát, ktorý údajne dostal v paláci a v ktorom mu volajúci, ktorého identitu sa médiá snažia zistiť, povedal, aby sa nevzdával.
Po vyslovení nedôvery vláde Matovič na tlačovej besede uviedol, že má na Richarda Sulíka dôkazy z korupcie. "Matoviča už treba ignorovať. Žiadne dôkazy nemá," povedala pre ta3 Jana Bittó Cigániková z SaS.