Prečo si domov nosíme vianočné stromčeky? Ich dávna história sa spája s čarodejnicami a duchmi
História vianočného stromčeka, dnes už neodmysliteľného symbolu Vianoc, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvé zmienky o vianočnom stromčeku pochádzajú totiž z Brém z roku 1570. Pôvodne šlo o stromček alebo väčšiu vetvičku zdobenú ovocím, orieškami, sladkosťami alebo len nejakou symbolickou ozdobou.
Dávno pred príchodom kresťanstva mali rastliny a stromy, ktoré zostali zelené po celý rok, pre ľudí v zime osobitný význam. Tak ako si dnes ľudia zdobia svoje domovy počas sviatkov borovicami, smrekmi a jedľami, starodávne národy si vešali na dvere a okná zelené konáre. V mnohých krajinách sa verilo, že odpudzujú čarodejnice, zlých duchov a choroby. Píše web stanice History.
So sviečkami prišiel Martin Luther
Nemecku sa pripisuje začatie tradície vianočného stromčeka, ako ho dnes poznáme, v 16. storočí, keď si oddaní kresťania priniesli ozdobené stromčeky do svojich domovov. Niektorí stavali vianočné pyramídy z dreva a zdobili ich vždyzelenými konármi a sviečkami, ak bolo dreva málo. Je rozšíreným názorom, že Martin Luther, protestantský reformátor zo 16. storočia, prvýkrát pridal na stromček zapálené sviečky. Jedného zimného večera kráčal smerom k svojmu domovu a skladal kázeň a bol ohromený leskom hviezd trblietajúcich sa medzi stromami. Aby znovu zachytil scénu pre svoju rodinu, vztýčil strom v hlavnej miestnosti a jeho konáre spevnil zapálenými sviečkami.
Okolo 17. storočia začali vianočné stromčeky prenikať do bežných domácností. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, postupne na vidieku a koncom 18. a začiatkom 20. storočia prenikla táto tradícia aj na územie dnešného Slovenska.
Iná kultúra, iný význam
Egypťania
Starovekí Egypťania uctievali boha nazývaného Ra, ktorý mal hlavu jastraba a nosil slnko ako planúci kotúč v korune. Na slnovrat, keď sa Ra začal zotavovať z choroby, Egypťania naplnili svoje domovy zelenými palmami, ktoré pre nich symbolizovali víťazstvo života nad smrťou.
Rimania
Prví Rimania slávili slnovrat sviatkom nazývaným Saturnálie na počesť Saturna, boha poľnohospodárstva. Rimania vedeli, že slnovrat znamená, že farmy a sady budú čoskoro zelené a úrodné. Pri tejto príležitosti vyzdobili svoje domy a chrámy vždyzelenými konármi.
Vikingovia
V severnej Európe tajomní Druidi, kňazi starých Keltov, tiež zdobili svoje chrámy vždyzelenými vetvami ako symbol večného života. Divokí Vikingovia v Škandinávii si mysleli, že vždyzelené rastliny sú špeciálnou rastlinou boha slnka Baldera.