Dohoda OSN o biodiverzite má zaistiť ochranu 30 percent pevniny a morí do roku 2030
Účastníci konferencie OSN o biologickej diverzite (COP15) sa po dvoch týždňoch dohodli na záverečnom vyhlásení, podľa ktorého je cieľom do roku 2030 zabezpečiť ochranu aspoň 30 percent svetovej pevniny a morí. Informujú o tom v pondelok zahraničné médiá. Dokument je označovaný za historickú dohodu, ktorá predstavuje doteraz najvýznamnejšiu snahu chrániť svetovú biodiverzitu. Dohodu uvítala okrem iného predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.
Cieľ zabezpečiť do roku 2030 ochranu aspoň 30 percent suchozemských a morských oblastí si stanovilo zhruba 200 krajín. V súčasnosti je chránených 17 percent svetovej pevniny a desať percent morí, uviedla agentúra AP. Zároveň chcú signatári vynaložiť viac finančných prostriedkov na ochranu biodiverzity.
Bohatšie krajiny majú okrem iného do roku 2025 dávať chudobnejším krajinám na ochranu biodiverzity okolo 20 miliárd dolárov ročne. Prijatý dokument zdôraznil aj úlohu pôvodných obyvateľov a miestnych komunít v globálnom ochranárskom úsilí a má za cieľ znížiť dotácie na účely, ktoré škodia životnému prostrediu. Agentúra Reuters informovala, že dohoda bola prijatá napriek námietkam Konga, ktoré uviedlo, že ju nemôže podporiť.
Po prijatí dohody v montrealskom kongresovom centre sa ozval jasot. DPA v tejto súvislosti píše, že organizátori konferencie, vedci a zástupcovia mimovládnych organizácií v prijatí prelomovej dohody dúfali po celú dobu, napriek početným odkladom rokovaní.
"Táto dohoda vytvára dobrý základ pre globálne úsilie v záujme biodiverzity a dopĺňa parížsku dohodu pre klímu," reagovala na výsledok rokovaní v Montreale predsedníčka EK Von der Leyenová. Novú dohodu označila za akýsi návod pre "globálnu komunitu" vo veci ochrany a obnovy prírody a jej udržateľného využívania. "Teraz nastal čas, aby všetky krajiny naplnili svoje ciele na roky 2030 a 2050," dodala vo vyhlásení.
Reakcie ochrancov prírody sú zmiešané. Dohodu vítajú, ale zároveň poukazujú na nedostatky. "V celosvetovom meradle ešte nikdy nebol stanovený cieľ ochrany prírody takého rozsahu," povedal novinárom riaditeľ ochranárskej skupiny Campaign for Nature Brian O'Donnell. Dodal, že svet sa teraz podľa vedcov nachádza vo fáze, keď možno prijatými opatreniami biodiverzitu výrazne ochrániť. Andrew Deutz z organizácie The Nature Conservancy podotkol, že dohoda "obsahuje určité silné signály týkajúce sa financií a biodiverzity, ale nedokáže pokročiť nad rámec cieľov stanovených pred desiatimi rokmi, pokiaľ ide o riešenie príčin straty biodiverzity," najmä v odvetviach ako poľnohospodárstvo či rybolov.
Jedným z kontroverznejších cieľov dohody bolo znížiť používanie pesticídov. Proti konkrétnej dohode sa postavili Brazília, India a Indonézia. Ohrozenie ľudí a životného prostredia pesticídmi sa má do roku 2030 znížiť na polovicu. Pôvodný cieľ bol dve tretiny
Pätnásty svetový summit o biodiverzite sa mal pôvodne konať v Číne v roku 2020, ale bol odložený a rozdelený kvôli pandémii covidu-19. Prvá časť rokovaní sa konala vlani v októbri prevažne on-line v juhočínskom Kchun-mingu.
