Scholz vyjadril Ukrajine plnú podporu. Putin sa dramaticky prepočítal, povedal pred snemom
Ruský prezident Vladimir Putin sa útokom na Ukrajinu vo všetkom dramaticky prepočítal, Ukrajina inváziu vzdoruje a Európa sa kvôli plynu nevzdala hodnôt a solidarity. V stredu to v prejave pred poslancami Spolkového snemu vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz. Ukrajine Scholz vyslovil plnú podporu.
Scholz povedal, že Ukrajina sa môže spoľahnúť, že od Nemecka dostane všetko, čo pre svoju obranu a prežitie potrebuje, a to vrátane zbraní a financií. Kancelár tiež ocenil rýchlosť, s akou Nemecko a Európa posilňujú svoju energetickú a vojenskú bezpečnosť. "Putin sa fundamentálne zmýlil, keď veril, že Ukrajinu dobyde za pár dní, krajina sa ale už desať mesiacov bráni," povedal Scholz.
Putinovou obrovskou chybou bolo podľa kancelára aj to, že sa spoliehal na nejednotu Západu. "Veril, že môže európsku solidaritu rozpustiť utiahnutím plynového kohútika," uviedol. Namiesto rýchleho pádu Ukrajiny a slabého Západu je to teraz Putin, kto čelí statočnosti Ukrajincov a živej solidarite Európy. "A to je skutočná história roku 2022," povedal kancelár.
Scholz opätovne odsúdil taktiku ruských vojsk, ktorá na Ukrajine ničí civilnú energetickú infraštruktúru. "Je to hrozivá taktika spálenej krajiny," uviedol a dodal, že Putinovi sa ani tak zvíťaziť nepodarí. "Podporíme Ukrajinu všetkým, čím potrebuje, aby mohla vzdorovať," povedal. Ako pomoc pre Kyjev spomenul zbrane vrátane delostreleckých a protileteckých systémov, generátory a tiež peniaze. "Európska únia v roku 2023 poskytne 18 miliárd eur," povedal o spoločnej pôžičke, na ktorú sa únia v pondelok dohodla.
Kancelár o nemeckej podpore opakovane uistil aj východných spojencov v NATO. "Budeme brániť každý meter štvorcový spojeneckého územia," povedal. Uviedol tiež, že Nemecko v reakcii na vojnu začalo rozsiahlu modernizáciu armády, ktorá získala na zbrojenie zvláštny fond s objemom 100 miliárd eur. Pripomenul aj zámer kúpiť pre nemecké letectvo 35 amerických stíhačiek F-35, ktoré môžu niesť jadrové bomby. Tie Nemecko v arzenáli nemá, ale v rámci záväzkov Severoatlantickej aliancie sľúbilo prevádzkovať lietadlá, ktoré tieto zbrane môžu niesť.
Kancelár spomenul aj projekt európskeho systému protivzdušnej obrany, ktorý Scholz navrhol v lete v Prahe počas prejavu na Univerzite Karlovej. O účasť má záujem okrem Nemecka ďalších 14 krajín vrátane Česka.
Podľa Scholza Nemecko s Európou ukázali neuveriteľné tempo v posilnení energetickej nezávislosti. Ako príklad uviedol rýchle budovanie terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG). Prvá z nich Nemecko otvorí v sobotu vo Wilhelmshavene, ďalšie budú nasledovať. "V júli sa začalo stavať a už tento týždeň vo Wilhelmshavene zakotví prvú loď s LNG," povedal. Do Wilhelmshavenu teraz mieri plávajúci terminál na opätovné splyňovanie LNG, ktorý tiež na svojej palube prepravuje 170 000 kubických metrov LNG.
V závere prejavu Scholz uistil, že Nemecko nenechá v súčasnej kríze vyvolanej ruskou inváziou nikoho bez pomoci. "Nikto netrpí tak ako Ukrajinci. Stojíme pevne na ich strane. Ale aj Nemcov a našich spojencov ruská agresia postavila pred veľké výzvy, ktoré prijímame a zvládneme. Tí, ktorí neverili, že to zvládneme, sa hlboko mýlili," povedal. "Sme v tom spoločne a nikoho nenecháme samotného," dodal.
Reagovala aj opozícia
V reakcii na Scholzov prejav vystúpila aj opozícia. Šéf Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz povedal, že sociálnodemokratický kancelár nesie plnú zodpovednosť za to, že Ukrajina nedostala nemecké tanky, ktoré by mohli prispieť k rýchlejšiemu skončeniu bojov. Kancelár zatiaľ odovzdanie tankov Leopard 2 ukrajinským silám odmieta a zdôvodňuje to spoločným postupom západných spojencov. Spolupredseda protiimigračnej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Tino Chrupalla zase kancelára vyzval na ukončenie protiruských sankcií, ktoré podľa neho škodia predovšetkým Nemecku.
Scholz pred poslancami hovoril aj o cenovom strope pre plyn, na ktorom sa zatiaľ Európska únia nezhodla, a o multipolárnosti sveta 21. storočia. K snahe obmedziť na úrovni EÚ ceny plynu povedal, že neexistujú jednoduché okamžité riešenia. "Nemôžeme napríklad zasahovať do cien tak, aby sa potom znížili dodávky plynu do Európy," povedal. Vo výsledku ale očakáva pragmatickú dohodu. Otvorená je stále otázka toho, aká vysoká by cena plynu za megawatthodinu mala byť. Únijní ministri energetiky by ju chceli vyriešiť na zasadnutí budúci týždeň v pondelok.
Poslancom kancelár tiež povedal, že éra bipolárneho sveta skončila a že 21. storočie bude patriť multipolarite. Za najdôležitejšieho globálneho partnera označil Spojené štáty, uviedol ale, že Európa hľadá úzke partnerstvá aj s rozvíjajúcimi sa krajinami Ázie, Afriky či Južnej Ameriky. Vzostup Číny ako svetovej mocnosti označil za skutočnosť, s ktorou sa treba vyrovnať, čo ale neznamená sa od ázijskej veľmoci izolovať. "Čína zostáva naším dôležitým obchodným partnerom," dodal s tým, že s Čínou treba hovoriť aj o oblastiach, v ktorých má Európa odlišné postoje.