Pri demonštráciách proti novej prezidentke v Peru zahynulo od nedele sedem ľudí
Pri demonštráciách v Peru proti novej prezidentke Dine Boluarteovej zahynulo od nedele sedem ľudí, z ktorých päť prišlo o život v pondelok. Informovala o tom agentúra EFE s odkazom na vyhlásenie úradu ombudsmanky. Viac ako 100 policajtov sa zranilo. Ľudia v Peru demonštrujú od stredy, keď parlament zosadil prezidenta Pedra Castilla. Ten sa predtým pokúsil parlament rozpustiť a teraz čelí obvineniu zo sprisahania a vzbury. Na čelo krajiny nastúpila viceprezidentka Boluarteová.
Podľa vyhlásenia ombudsmanky Eliany Revollarovej sa počet obetí zvýšil počas pondelka na sedem ľudí, z ktorých dvaja boli neplnoletí. Vo všetkých prípadoch spôsobila ich smrť streľba. Incidenty sa stali v južných regiónoch Apurímac a Arequipa, kde platí výnimočný stav. "Žiadame prešetrenie týchto prípadov, pretože, popravde povedané, ide o zbytočné úmrtia, ktorým sa prijatím správnych rozhodnutí dalo predísť," dodala ombudsmanka.
Podľa peruánskej polície bolo od začiatku protestov zranených vyše 100 jej príslušníkov a niektorí z nich sú vo vážnom stave. Na niektorých miestach demonštrujúci zaútočili na policajné služby. Náčelník protiteroristického útvaru polície Oscar Arriola tvrdí, že sa do protestov zapájajú aj teroristické organizácie, napríklad Svetlý chodník.
Popri vidieckych oblastiach, kde mal bývalý prezident Castillo veľkú podporu, protesty v pondelok pokračovali aj v hlavnom meste Lima. Tam demonštranti zaútočili na sídla dvoch televíznych staníc, ktoré zničili. "Dina Boluarteová nás nezastupuje. Je to zradkyňa," povedal agentúre AP jeden z demonštrantov.
Ľudia protestujú proti novej prezidentke Boluarteovej a odvolaniu Castilla z funkcie. Žiadajú tiež jeho prepustenie z väzby a rozpustenie parlamentu. Za uzurpátorku označil Boluarteovú v odkaze z väzenia aj sám Castillo. Ten tvrdí, že bol unesený a stále sa považuje za prezidenta.
V reakcii na protesty Boluarteová navrhla skrátenie volebného obdobia parlamentu aj prezidenta do júla roku 2024. Predčasné voľby by sa tak uskutočnili v apríli. Pôvodne prezidentka chcela vládnuť do konca riadneho termínu v roku 2026. S návrhom ale musia súhlasiť aj zákonodarcovia a schváliť ho ako zmenu ústavy.
