Odštartovala raketa Falcon 9, ktorá má k Mesiacu vyniesť lunárne vozidlo Rašíd
Z mysu Canaveral odštartovala raketa Falcon 9, ktorá má k Mesiacu vyniesť lunárne vozidlo Rašíd Vesmírneho centra Muhammada bin Rašída Spojených arabských emirátov. Štart bol už dvakrát odložený. Úspešne vozidlo na Mesiaci doteraz sprevádzkovali len USA, Rusko a Čína.
Raketa americkej spoločnosti SpaceX miliardára Elona Muska vezie na obežnú dráhu Mesiaca pristávací modul súkromnej japonskej spoločnosti ispace. Ten sa následne znesie na lunárny povrch, kde z neho vyjde vozítko Rašíd a začne prieskum. Potrvá takmer päť mesiacov, kým na Mesiac dorazí, uviedla agentúra AP.
Predchádzajúci štart na konci novembra SpaceX presunula kvôli nutnosti vykonať ďalšie predletové kontroly, v nedeľu už štart prebehol podľa plánu. Spojené arabské emiráty svoj vesmírny program urýchlili; malé desaťkilové vozítko Rašíd malo pôvodne vyraziť k Mesiacu až v roku 2024. V prípade úspechu pôjde o prvú arabskú misiu na Mesiac. Japonská spoločnosť ispace, ktorá bola založená v roku 2010, si kladie za cieľ poskytovať komerčnú dopravu na Mesiac av dlhodobom horizonte začleniť Mesiac do ekonomiky Zeme.
Dopraviť technológiu na Mesiac, ktorý sa od Zeme nachádza asi 400-tisíc kilometrov, sa zatiaľ podarilo len vesmírnym agentúram USA, Ruska a Číny. Prvým ľudským výtvorom, ktorý dosiahol povrch Mesiaca, sa stala v septembri 1959 sovietska sonda Luna 2, ktorá odštartovala z kozmodrómu Bajkonur. Luna 2 na Mesiac dopadla, za prvé zariadenie vyrobené človekom, ktoré na Mesiaci mäkko pristálo, je ale považovaná sonda Luna 9. Stalo sa tak vo februári roku 1966.
Len USA sa ale podarilo dostať na povrch Mesiaca priamo človeka. Medzi rokmi 1969 až 1972 kráčalo po povrchu Mesiaca v rámci šiestich misií Apollo 12 astronautov. Zhodou okolností práve dnes uplynulo 50 rokov od chvíle, keď Eugen Cernan, veliteľ misie Apollo 17, ako posledný zanechal svoje stopy v mesačnom prachu. Apollo 17 pristála na Mesiaci 11. decembra 1972.
