ta3 konferencie: Na vysoké ceny energií doplatia firmy a samosprávy v budúcom roku
So samosprávou, tak ako s malými a strednými podnikmi to na Slovensku v najbližších mesiacoch nevyzerá dobre. Už dlhé obdobie žijú v prostredí zvyšovania nákladov, predovšetkým kvôli drahým energiám. Pomoc od štátu prichádza neskoro a nie je v mnohých prípadoch istá. Štát ju podmieňuje prijatím štátneho rozpočtu. A toho sa firmy a samosprávy obávajú. Zhodli sa na tom na Energetickej konferencii z dielne ta3, ktorá sa uskutočnila 2. decembra v Bratislave.
Zmena energetickej politiky bude dlhá
Preorientovanie sa na iné zdroje energií a následky vojny tu budú dlho. Táto zima preto bude výzva, no tá v roku 2023 môže byť ešte horšia. Rastislav Ňukovič, prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu povedal, že hľadiska bezpečnosti dodávok bude výzva na budúci rok. "Podľa našich analýz nebude možné naplniť zásobníky na viac ako 70 % v prípade, ak sa úplne odstrihneme od ruského plynu," doplnil.
"Česi z uhlia ešte stále vyrábajú oveľa viac tepla než my, a aj keď sú menej „zelení“, tak sú dnes v lepšej situácii, čo sa týka ceny tepla. Je to však preto, že zaviedli protekcionistické opatrenia. Okrem otvorenia ťažby uhlia majú navyše staré uhoľné zásoby, ktoré sú logicky za staré ceny, a dokonca vymieňajú plynové horáky za ľahký vykurovací olej. Preto nedávno poskočili ceny benzínu aj u nás. My sme oproti nim dávno nízkoemisní, polovicu tepla vyrábame z plynu, oni možno 30 %, ale vďaka protekcionizmu majú oveľa menší problém s teplom," povedala Petronela Chovaníková, obchodná riaditeľka energetickej divízie skupiny Veolia.
Využíva Slovensko dostatočne aktuálne alternatívy k fosílnym palivám?
Vojnový konflikt na Ukrajine zosilní tlak na energetickú sebestačnosť Európy, vrátane Slovenska. Odklon od ruských fosílnych palív a dôraz na obnoviteľné zdroje energie (OZE) by mal byť v budúcnosti ešte výraznejší. Nečaká nás ľahká cesta, pretože na rozdiel od krajín, ako sú Švédsko, Fínsko, ale aj Lotyšsko, vo využívaní OZE výrazne zaostávame. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov dosiahol na Slovensku v roku 2020 iba 17 %. Otáznik zároveň visí aj nad pôvodom OZE, pretože štatistiky smerom nahor posúva drevo a štiepka. Naša krajina má pritom podstatne väčší potenciál využívania obnoviteľných zdrojov aj bez vzniku emisií.
"Efektívne využívanie energií je dlhodobo top témou Európskej únie. Aj vzhľadom na politicko-ekonomickú situáciu v mnohých krajinách exportujúcich uhľovodíky, Brusel čoraz viac tlačí členské krajiny do efektívneho nakladania s energiami," povedal Radovan Potočár, energetický analytik.
Rovnaký názor majú aj ďalšie medzinárodné energetické think tanky a inštitúcie. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) bude v najbližších dvadsiatich rokoch najperspektívnejším investičným prostredím v energetike zvyšovanie efektívnosti. "Aktuálne riešime stabilizáciu energetickej krízy, ktorá visí na vlásku. Treba byť krok vpred a myslieť čo bude po kríze. Závislosť na fosílnych palivách je teraz omnoho hmatateľnejšia a zbaviť sa jej je téma číslo jedna," skonštatoval Andrej Viceník, člen predstavenstva VÚB, a vrchný riaditeľ úseku pre firemné bankovníctvo VÚB banky.
Podľa Viceníka je nevyhnutné vytvoriť prepojenie medzi firemným financovaním a štátnou dotačnou a garančnou schémou, aby sa mohli podnikatelia posúvať ďalej vo svojich zelených investíciách. "Veľmi dobre nám fungovala obdobná spolupráca v rámci riešenia koronakrízy, kedy sme cez Slovenský investičný holding (SIH) podporili množstvo firiem, ktoré na to veľmi dobre reagovali. Išlo však len o záchranu prevádzkového cashflow, nie investičné financovanie, čo by sa malo v tomto prípade zmeniť. Mala by existovať aj určitá platforma, jednotný systém, ako sa firmy môžu dostať k jasným informáciám, čo sa čerpania dotácií týka," skomentoval.
Na konferencii odzneli aj rôzne názory na to, ako by Slovensko malo využívať potenciál alternatívnych zdrojov energie. Jedným z nich sú bioplynové stanica, ktoré dlhodobo bojujú s nedostatočnou podporou štátu, a preto mnohým hrozí zánik.
"Význam bioplynových staníc pre životné prostredie je veľmi pozitívny. Bioplynové stanice sú obnoviteľným zdrojom energie a redukujú produkciu skleníkových plynov, keďže nevytvárajú CO2. Zároveň znižujú závislosť na fosílnych palivách, zhodnocujú biologicky rozložiteľný odpad a vyrábajú elektrinu, teplo a kvalitné hnojivo, prípadne po transformácii na biometánové stanice môžu dodávať biometán do distribučnej siete. Krajiny, v ktorých sa nachádza väčší počet bioplynových staníc, potvrdzujú ich pozitívne vplyvy, a to najmä v oblasti stabilného zdroja príjmov, udržiavanie krajiny, vzniku nových pracovných miest a vo výrobe environmentálne priaznivej energie a hnojiva," dodal Vladimír Šošovička, predseda Slovenskej bioplynovej asociácie.
Celú Energetickú konferenciu si môžete pozrieť tu: