ROZHOVOR: Noc na ulici? Omrzliny môžu viesť až k amputácii končatín, hovorí šéfka združenia Vagus
Príchod zimy predstavuje pre ľudí bez domova veľkú hrozbu. Musia sa vysporiadať s chladom, prázdnym žalúdkom, samotou a chorobami. Sociálne služby im síce poskytujú pomoc, no ich kapacity ani zďaleka nestačia. Politikov navyše táto téma nezaujíma. Výkonná riaditeľka občianskeho združenia Vagus Alexandra Kárová pre ta3 porozprávala, s čím sa musia ľudia bez domova počas zimy vysporiadať.
Máme na Slovensku dostatočnú kapacitu v centrách, kde sa môžu počas zimy schovať?
Nie. A to dokonca ani v samotnej Bratislave. Denné centrá, útulky a nocľahárne sú na Slovensku veľmi poddimenzované. V Bratislave je napríklad okolo 4000 ľudí, ktorí nemajú domov. Kapacity sociálnych služieb však z toho nepokrývajú ani 20 %. Z toho dôvodu, ale aj pre absenciu prevencie prevláda v našej krajine takzvané dlhodobé bezdomovstvo, teda prípady ľudí, ktorí žijú na ulici dlhé roky.
V našom dennom centre sú dva vstupy za deň, ráno a poobede. Na každý vstup je obmedzená kapacita. Ak by sme ju mohli navýšiť, bez problémov by sme ju naplnili. Denne ho využije okolo 120 ľudí. Záujem je však vyšší. V nocľahárňach je kapacita približne 260 ľudí. To je oproti celkovému počtu ľudí bez domova veľmi málo.
Politikov téma nezaujíma
Počas pandémie ste však kapacity museli obmedziť. Ako ste pomáhali ľuďom bez domova počas covidu?
Pre mnohých ľudí bez domova sme boli jediným zdrojom informácií a povinných hygienických potrieb. Naši klienti sa k nim nemali ako inak dostať, keďže pravidelne nemajú peniaze ani len na jedlo, nie to ešte na respirátory či dezinfekciu. Zároveň sme museli obmedziť kapacitu centra, naraz v ňom mohlo byť iba približne 30 ľudí. Práve počas pandémie sme zaviedli systém dvoch vstupov za deň, aby sa k službám dostalo viac ľudí. Omnoho viac sme varili, keďže pre zatvorené reštaurácie ľudia nemali prístup k jedlu. V rámci terénnej sociálnej služby sme ľuďom bez domova rozvážali zásoby trvanlivých potravín a hygienické balíčky na týždeň.
Téma bezdomovstva sa v politike príliš nerozoberá. Pomáha podľa vás štát týmto ľuďom dostatočne?
Pri pandémii sa skutočne ukázalo, že problematika ľudí bez domova je na chvoste záujmov štátu. Nie je to politicky atraktívna téma a nikto si na nej napostaví kampaň. Aj vo verejnosti sa o tejto téme hovorí málo. Opatrenia, ktoré teraz existujú, pokrývajú iba kritické prípady. Medzi ne patria rôzne dávky a príspevky. Absentuje u nás systém prevencie pred tým, aby sa človek prepadol na dno a ocitol na ulici. Treba o tom hovoriť oveľa viac.