Európska únia zavádza opatrenia na šetrenie energie, povinné budú pre firmy aj domácnosti
Európska únia budúci týždeň uvádza do praxe dvojicu opatrení, na ktorých sa členské krajiny dohodli v snahe zmierniť dopady vysokých cien energií na firmy a domácnosti. Od štvrtka začne platiť povinnosť obmedziť spotrebu elektriny v tých častiach dňa, keď panuje najvyšší dopyt.
Zároveň v európskom bloku štartuje aplikovanie mechanizmu, ktorý štátom umožňuje odoberať príjmy elektrární nad určitou hranicou a používať ich na ochranu spotrebiteľov.
Vlády EÚ sa na oboch opatreniach dohodli na konci septembra potom, čo na pozadí ruskej vojny proti Ukrajine vyskočila cena plynu na hodnoty niekoľkonásobne prevyšujúce priemer z minulých rokov. Hoci odvtedy výrazne klesla, zostáva plyn v porovnaní s uplynulými rokmi drahý, čo sa premieta do cien elektriny. Dôvodom je európsky veľkoobchodný systém, v ktorom sa cena elektriny odvíja od najnákladnejšieho spôsobu výroby potrebného na uspokojenie momentálneho dopytu.
V snahe minimalizovať využívanie drahej výroby z plynu sa štáty EÚ dohodli, že od začiatku decembra do konca marca znížia o päť percent spotrebu elektriny v špičke. Časové úseky vybrané na úspory pri tom majú tvoriť aspoň desatinu zimných mesiacov. Pokles dopytu sa bude vypočítavať porovnaním so spotrebou, ktorú pre dané obdobie predpovedali prevádzkovatelia rozvodnej siete.
Druhé opatrenie, ktoré sa začiatkom decembra nadobúda účinnosť, mieri proti mimoriadnym ziskom elektrární s nižšími nákladmi, než majú tie paroplynové. Pre dodávateľov elektriny vyrobenej z jadra, uhlia či obnoviteľných zdrojov, bol stanovený príjmový strop na úrovni 180 eur za megawatthodinu. Všetky prostriedky nad touto hranicou môžu únijné vlády firmám odobrať, načo majú povinnosť použiť ich na podporu koncových odberateľov elektriny.
Únijné nariadenie členským krajinám dáva značnú voľnosť. Môžu napríklad zaviesť rôzne príjmové stropy pre jednotlivé zdroje elektrickej energie, a to pod aj nad uvedenou základnou hodnotou. Konkrétne opatrenia na dosiahnutie úspor elektriny si štáty určujú samy, pričom svoje plány v tomto smere musia dodať Európskej komisii do 1. decembra. Úniová exekutíva na otázku ČTK neuviedla, či to už všetky urobili.
Veľkoobchodná cena elektriny sa na európskych trhoch na konci leta vyšplhala až na nevídané hodnoty okolo 1000 eur za MWh a aj v posledných týždňoch zostávala nad hranicou stanovenou únijným nariadením. Európska komisia v septembri prišla s odhadom, že systém prerozdeľovania ziskov by do únijných rozpočtov mohol priniesť okolo 140 miliárd eur. Česká vláda plánuje od decembra do konca budúceho roka vybrať asi 80 miliárd Kč.
Podobne ako Česko aj niektoré ďalšie únijné štáty hranicu na odoberanie príjmov elektrární posúvajú. Napríklad Belgicko ju podľa dostupných informácií plánuje znížiť na 130 eur za MWh. Francúzska vláda chce zaviesť ešte nižší strop, napísal denník Le Figaro. Hranicu nadmerných príjmov na predaj elektriny z veternej, vodnej či jadrovej energie údajne posunula na 100 eur za MWh.
Opatrenia zavádzané od budúceho mesiaca nadväzujú na dohodu o dobrovoľnom znížení spotreby plynu ako ďalšie diely reakcie EÚ na energetickú krízu. Schválené boli spoločne s plánom prerozdeľovať časť ziskov firiem dodávajúcich fosílne palivá za tento a budúci rok. Česká vláda kroky prezentuje aj ako úspechy svojho predsedníctva v Rade EÚ, ktoré už kvôli intervenciám proti vysokým cenám energií zvolalo niekoľko mimoriadnych ministerských rád a moderuje aj zložité debaty o zastropovaní ceny plynu.
Nechýbala kritika
Povinné úspory elektriny a odoberanie ziskov považovaných za nadmerné sa zároveň nezaobišli bez kritiky. Prezident českej Hospodárskej komory Vladimír Dlouhý napríklad po ich dojednaní uviedol, že opatrenia neriešia problémy českého priemyslu a nebudú mať okamžitý vplyv na ceny energií. Združenie Eurelectric obhajujúce záujmy európskeho energetického sektora sa zase tento týždeň obrátilo na Európsku komisiu so sťažnosťou na spôsob, akým rôzne krajiny vrátane SR zavádza strop na mimoriadne príjmy.
Spokojné nie sú ani všetky únijné vlády. Tá slovenská sa už v septembri sťažovala, že systém zdanenia príjmov elektrární je pre ňu nevýhodný. Ako opísal web Politico, nástroj prinesie značne nerovnomerné výsledky v závislosti na energetickom mixe danej krajiny, národných opatreniach či miere dovozu elektriny. Nariadenie EÚ v snahe zmierniť tieto nerovnosti vyžaduje, aby krajiny uzatvárali bilaterálne "dohody o solidarite" v prípadoch vysokej závislosti jednej strany na elektrine vyrobenej inde. Koľko takýchto dohôd bude pri štarte mechanizmu Únie platiť, nie je jasné.