Európska komisia príde s plánom, ktorý má riešiť problémy s rastúcim počtom migrantov
Európska komisia príde s akčným plánom, ktorý pomôže riešiť problémy spojené s rastúcim počtom migrantov mieriacich do Európy cez západný Balkán. Pred mimoriadnym rokovaním ministrov vnútra krajín Európskej únie to povedala eurokomisárka Ylva Johanssonová, podľa ktorej je možné efektívnejšie brániť príchodom migrantov bez nároku na azyl.
Český minister Vít Rakúšan vyhlásil, že sa musí EÚ zaoberať novou migračnou vlnou vo všetkých regiónoch a nie len v centrálnom Stredomorí, na ktoré sa sústredila pozornosť v minulých dňoch.
Ministri sa v Bruseli schádzajú po tom, čo nová talianska vláda začala odmietať lode mimovládnych organizácií zachraňujúcich migrantov. Kvôli nevpusteniu lode Ocean Viking do svojich prístavov sa minulý týždeň dostala do sporu s Francúzskom, ktoré plavidlu nakoniec dovolilo pristáť pri svojich brehoch. Brusel minulý týždeň predstavil plán na rýchle zlepšenie situácie na stredomorskej ceste. Rakúsko, Slovensko, Česko a ďalšie krajiny strednej Európy však požadujú aj nové opatrenia na balkánskej trase.
Ten počíta okrem iného s tým, že zodpovednosť za prijímanie lodí so zachránenými migrantmi bude naďalej na štátoch, do ktorých zamieri. Taliansko naproti tomu chce, aby sa o ne postarali krajiny, z ktorých pochádzajú organizácie prevádzkujúce záchranárske lode. Podľa Rakúšana dnešné rokovania sprevádzala konštruktívna atmosféra bez emócií a Taliansko nijako neodmietalo plán komisie. O spokojnosti s konaním hovoril po jeho skončení aj taliansky minister vnútra Matteo Piantedosi.
"My chceme definovať problémy na všetkých trasách," vyhlásil v piatok Rakúšan, ktorý za české predsedníctvo EÚ schôdzku vedie. Podľa únijných štatistík narástol za desať mesiacov tohto roku oproti rovnakému obdobiu minulého roka počet migrantov mieriacich nelegálnou cestou do EÚ o 77 percent na celkových 281 000 ľudí. Niektoré štáty vrátane Česka na vývoj reagovali zavedením hraničných kontrol. Ďalší tento krok zvažujú. Opatrenie na česko-slovenskej hranici vnieslo napätie vzťahov Prahy a Bratislavy.
Efektívnejšie riešenie
Rakúsko zase kvôli nespokojnosti s doterajšou situáciou hrozí, že nepodporí rozšírenie schengenského priestoru. Priestor voľného pohybu by sa mal podľa výzvy Európskej komisie čoskoro rozšíriť o Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner síce označil dnešné rokovanie za veľmi prínosné, dodal však, že v súčasnosti si rozšírenie Schengenu "nevie predstaviť".
"Je dôležité, aby sme riešili balkánsku trasu efektívnejšie ako doteraz," povedala eurokomisárka Johanssonová. EÚ sa podľa nej snaží uzatvárať dohody s krajinami, cez ktoré migranti putujú, na ich vrátenie. Chce tiež presvedčiť Srbsko k rýchlemu zosúladeniu vízovej politiky, ktoré by zabránilo migrantom z niektorých bezpečných krajín dostávať sa do EÚ. Podpredseda komisie Margaritis Schinas po rokovaní upresnil, že plán počítajúci s okamžitými opatreniami komisia zverejní do 6. decembra, kedy sa uskutoční summit EÚ s krajinami západného Balkánu.
Johanssonová aj Rakúšan podotkli, že dlhodobé riešenie problémov na všetkých trasách by mala priniesť dohoda na reforme migračnej politiky, ktorej návrh pred viac ako dvoma rokmi predložila komisia. České predsedníctvo by chcelo jej časť vrátane princípov posilňujúcich vzájomnú solidaritu štátov prerokovať na ďalšom zasadnutí ministrov 8. decembra. Tam budú zástupcovia vlád preberať aj spomínané rozšírenie schengenského priestoru.
