Zbrojný priemysel vo východnej Európe napreduje. Tempu výrazne pomáha vyzbrojovanie Ukrajiny
Zbrojný priemysel vo východnej Európe chrlí zbrane, delostrelecké granáty a ďalšie vojenské vybavenie tempom, aké si od čias studenej vojny nepamätá. Deje sa tak v čase, keď vlády krajín regiónu stoja na čele úsilia o pomoc Ukrajine v jej boji proti Rusku, napísala agentúra Reuters.
Spojenci dodávajú Kyjevu zbrane a vojenské vybavenie od 24. februára, kedy Rusko napadlo svojho suseda, a súbežne s tým vyčerpávajú svoje vlastné zásoby. Z výskumu inštitútu IfW v nemeckom Kieli vyplýva, že najviac priamej vojenskej pomoci medzi 24. januárom a 3. októbrom poskytli Ukrajine Spojené štáty a Británia. Na treťom mieste je Poľsko a Česká republika je deviata.
Niektoré krajiny bývalej Varšavskej zmluvy majú obavy z Ruska, svojho pána zo sovietskej éry, a považujú pomoc Ukrajine za otázku regionálnej bezpečnosti. Bezmála desať vládnych činiteľov, analytikov a zástupcov firiem agentúre Reuters zároveň oznámilo, že konflikt na Ukrajine predstavuje aj nové príležitosti pre tunajší zbrojný priemysel.
"Ak sa vezme do úvahy realita prebiehajúcej vojny na Ukrajine a viditeľný postoj mnohých krajín smerujúci k zvýšeniu výdavkov v oblasti obranných rozpočtov, v nasledujúcich rokoch existuje reálna šanca na vstup na nové trhy a zvýšenie príjmov z vývozu," uviedol Sebastian Chwalek, šéf poľského zbrojárskeho holdingu PGZ.
Štátom vlastnená spoločnosť PGZ kontroluje viac ako 50 spoločností vyrábajúcich zbrane a muníciu - od obrnených transportérov po bezpilotné letecké systémy - a v desiatkach ďalších drží podiely.
V budúcom desaťročí teraz plánuje investovať až osem miliárd zlotých (takmer 1,8 miliardy eur), čo je viac ako dvojnásobok predvojnového cieľa, povedal Chwalek. Medzi týmito investíciami sú aj nové zariadenia umiestnené z bezpečnostných dôvodov ďalej od hraníc s ruským spojencom Bieloruskom, uviedol.
