Česko má nového astronauta. Splnil sa mi detský sen, hovorí pilot stíhačiek

Uspel ako jediný z približne 200 Čechov, ktorí sa do projektu prihlásili. Výsledky svojho výberu oznámila ESA v stredu v Paríži. "Pre mňa to bol vždy taký detský sen. Už ako dieťa som chodil v Brne do planetária, vždy som sa zaujímal o vesmír, o letectvo a kozmonautiku. A beriem to ako také logické pokračovanie toho, čo robím teraz," povedal Svoboda vo vysielaní Českej televízie. Sloboda vyštudoval univerzitu obrany v Brne, do českej armády vstúpil v roku 2005, o tri roky neskôr sa stal pilotom. Pôsobí na základni v Čáslavi.

Európska vesmírna agentúra, skrátene ESA, je medzivládnou organizáciou európskych krajín pre spoločný výskum vesmíru. Projekty agentúry zahŕňajú vysielanie družíc, misie k planétam či Mesiacu, ale aj lety ľudských posádok prostredníctvom účasti na projekte Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).

Na vývoji sa podieľali Slováci

Agentúra má v súčasnosti 22 členov - okrem pôvodných členov ESRO sú to Česko, Poľsko, Maďarsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Grécko a Rumunsko. Dohody o spolupráci má ESA aj s ďalšími krajinami.

Ústredie má v Paríži a zamestnáva okolo 2 200 ľudí. Centrá má v mnohých krajinách, okrem iného, Európske stredisko pre astronautov (EAC) v nemeckom Kolíne, stredisko ESA pre pozorovanie Zeme (ESRIN) vo Frascati pri Ríme či Európske vesmírne stredisko pre výskum a technológie (ESTEC) v holandskom Noordwijku. Generálnym riaditeľom agentúry je od roku 2021 Rakúšan Josef Aschbacher.

Flotila rakiet ESA pozostáva z troch druhov rakiet - Ariane 5, Sojuz-2 a Vega. Ich prevádzku má na starosti francúzska spoločnosť Arianespace. Raketa Ariane 1, ktorá prvýkrát odštartovala na Štedrý deň roku 1979, bola prvou raketou vyvinutou ESA. V súčasnej dobe je vo vývoji raketa Ariane 6, ktorej štart by sa po niekoľkoročnom odložení mal uskutočniť v budúcom roku.

Čítajte viac

Slováci vo vesmíre? Prezidentka ratifikovala zmluvu o pridružení do Európskej vesmírnej agentúry

ESA v minulosti vyslala napríklad sondu Giotto na výskum jadra Halleyovej kométy, prvú európsku mesačnú sondu Smart-1, Venus Express k Venuši či sondu Rosetta, ktorá skúmala kométu Čurjumov-Gerasimenko. Tento rok v marci sa k Slnku priblížila na doposiaľ najkratšiu vzdialenosť, 48 miliónov kilometrov, európska sonda Solar Orbiter a poslala odtiaľ na Zem detailné snímky povrchu našej materskej hviezdy. Na vývoji sondy sa podieľali aj vedci zo Slovenska.

Jedinečné sídlo v Prahe

Európska vesmírna agentúra sa tiež podieľa na programe Artemis, ktorý patrí pod americkú vesmírnu agentúru NASA, a jeho cieľom je vyslať okolo roku 2025 astronautov späť na Mesiac a vybudovať ministanicu na obežnej dráhe Mesiaca, takzvanú Lunar Gateway. V rámci prieskumnej misie Artemis I, ktorá do vesmíru vyštartovala 16. novembra, vyslala ESA k zemskej družici otestovať Európsky servisný modul (ESM), ktorý pri module Orion zaisťuje vzduch, elektrinu a pohon. Ďalších misií by sa podľa dohody medzi ESA a NASA mali zúčastniť aj európski astronauti. ESA plánuje ich pristátie na Mesiaci do konca tohto desaťročia.

Rozpočet agentúry pre rok 2022 je 7,2 miliardy eur. Do rozpočtu ESA platia všetky členské krajiny, výška ich príspevkov sa vypočítava podľa hrubého národného produktu danej krajiny. Vedenie agentúry na stredajšej tlačovej konferencii oznámilo, že rozpočet na budúce tri roky bude takmer 17 miliárd eur.

Česko sa stalo členom v novembri 2008, ale už predtým viac ako desať rokov spolupracovalo s ESA. Je tiež zapojené do fungovania európskeho globálneho satelitného systému Galileo. Jeho správu zaisťuje Agentúra Európskej únie pre kozmický program (EUSPA), ktorá sídli v Prahe, a ktorá je zároveň jedinou agentúrou EÚ so sídlom v Českej republike. Okrem správy systému Galileo, agentúra združuje aj riadenie všetkých ďalších kozmických programov EÚ. EUSPA sa v septembri 2012, vtedy ešte pod názvom Agentúra pre európsky globálny navigačný satelitný systém (GSA), presťahovala z Bruselu do Prahy.