Nemecko poprelo tvrdenie Johnsona, že chcelo, aby sa Ukrajina rýchlo vzdala
Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit poprel v stredu tvrdenie bývalého britského premiéra Borisa Johnsona, že Berlín najprv chcel, aby sa Ukrajina po spustení invázie vo februári rýchlo vzdala Rusku. Tento postoj malo Nemecko podľa Johnsona z čisto ekonomických dôvodov. Informácie priniesli tlačová agentúra AP a portál britského denníka The Guardian.
Hebestreit povedal novinárom: "Mám chuť prejsť na angličtinu - vravím vám, že to, čo Boris Johnson povedal, je 'utter nonsense', vyložený nezmysel."
"Dobre vieme, že tento veľmi zábavný expremiér mal vždy svojský vzťah k pravde," dodal hovorca. Na obhajobu Nemecka pripomenul aj prejav kancelára Olafa Scholza v nemeckom parlamente 27. februára, teda tri dni po začatí vojny, v ktorom sa ten dôrazne postavil na stranu Ukrajiny.
"Preto si myslím, že fakty hovoria proti podozreniam, ktoré som počul v interview (s Johnsonom)," vyhlásil Hebestreit. Televízia CNN Portugal citovala v pondelok 21. novembra Johnsonove slová, že "nemecký postoj bol v jednej fáze (invázie) taký, že môže nastať katastrofa, a preto bude v celej situácii lepšie, ak sa všetko rýchlo skončí a Ukrajina sa prestane brániť". Podľa televízie Johnson tvrdil, že Nemecko má pre tento postoj "čisto ekonomické dôvody".
Johnsona v minulosti opakovane obvinili, že počas svojej kariéry novinára, poslanca a neskôr aj premiéra klamal. Z funkcie predsedu vlády aj lídra konzervatívcov o napokon donútili odstúpiť - po sérií škandálov - členovia jeho vlastnej politickej strany. Rezignáciu na premiérsky post Johnson oznámil začiatkom júla, vo funkcii však zostal až do začiatku septembra; kým ho v nej nahradila dnes už tiež expremiérka Liz Trussová.
