Europarlament schválil návrh pravidiel na lepšiu ochranu kritickej infraštruktúry v Európskej únii
Europoslanci v utorok podporili väčšiu ochranu kritickej infraštruktúry v Európskej únii. Novo schválené únijné pravidlá sa majú týkať napríklad zásobovania potravinami a vodou, kybernetickej infraštruktúry či finančného sektora. Cieľom smernice je predísť roztrieštenosti národných pravidiel a zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi štátmi.
Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová vyzvala členské štáty, aby začali ihneď pracovať na väčšej ochrane zásadnej infraštruktúry pre fungovanie spoločnosti.
Legislatívny proces začal pred dvoma rokmi, nové pravidlá však získali na aktuálnosti po ruskom útoku na Ukrajinu. "Odvtedy Európska únia čelí bezprecedentnému rastu sabotážnych operácií na kritickú infraštruktúru, na energetiku a dopravu," povedal slovenský europoslanec Milan Šimečka. Podľa neho únijná smernica umožní poskytnúť "efektívnu odpoveď na prírodné katastrofy aj útoky".
Eurokomisárka Johanssonová spomenula v rozprave činy sabotáže, ktoré sa stali v poslednej dobe. Spomenula napríklad výbuchy, ktoré vyradili z prevádzky plynovod Nord Stream, či porušenie komunikačných káblov, ktoré spôsobilo problémy na nemeckej železnici. "Odkaz je jasný - vieme, kde ste zraniteľní," povedala Johanssonová, ktorá dala tieto činy do súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine. Členské štáty budú mať dva roky, aby upravili svoju národnú legislatívu podľa novej smernice. Johanssonová ich vyzvala, aby začali hneď pracovať na zabezpečení svojej infraštruktúry.
Nové pravidlá sa budú týkať 11 oblastí, napríklad energetiky, finančného sektora, zásobovania potravinami a vodou, zdravotníctva či kybernetickej infraštruktúry. Predchádzajúca smernica sa týkala len dopravy a energetiky. Nová legislatíva má zlepšiť komunikáciu a koordináciu medzi členskými štátmi či harmonizovať niektoré pravidlá v ochrane infraštruktúry a prevencii útokov. Členské štáty budú musieť tiež vypracovať národné stratégie na posilnenie odolnosti kritickej infraštruktúry voči útokom. Ďalším cieľom je podľa Šimečky predísť roztrieštenosti pravidiel na úrovni jednotlivých členských štátov.
Aby nová smernica nadobudla účinnosť, musí s ňou ešte vyjadriť súhlas Rada Európskej únie.
