OECD očakáva spomalenie rastu svetovej ekonomiky, týkať sa to bude aj Slovenska
Svetová ekonomika by sa v budúcom roku mala vyhnúť recesii, avšak najväčšia energetická kríza od 70. rokov minulého storočia spôsobí výrazné spomalenie rastu, pričom najviac utrpí Európa. Uviedla to v utorok v najnovšej prognóze Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD. Informujeme o tom na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Svetová ekonomika by mala podľa OECD dosiahnuť v tomto roku 3,1-percentný rast, v budúcom roku však počíta s výrazným spomalením na 2,2 %. Situácia by sa mala opäť zlepšiť v roku 2024, v ktorom OECD očakáva rast o 2,7 %. "Na základe nášho základného scenára by ku globálnej recesii dôjsť nemalo, v budúcom roku však očakávame výrazné spomalenie rastu svetovej ekonomiky, ako aj vysokú, aj keď postupne sa zmierňujúcu infláciu vo viacerých krajinách," povedal hlavný ekonóm OECD Alvaro Santos Pereira.
Podľa OECD bude vývoj jednotlivých ekonomík rôzny, pričom najväčšiu záťaž ponesie Európa, ktorá v najväčšej miere dopláca na vojnu na Ukrajine. OECD odhaduje, že napríklad ekonomika eurozóny vzrastie v budúcom roku o 0,5 % oproti tohtoročnému odhadovanému rastu na úrovni 3,3 %. V roku 2024 organizácia predpokladá čiastočné zotavenie a rast o 1,4 %. Napriek nepriaznivému vývoju je odhad OECD lepší než v septembri, keď organizácia počítala s rastom ekonomiky eurozóny tento rok o 3,1 % a v budúcom roku iba o 0,3 %.
Najväčšia ekonomika eurozóny, Nemecko, by podľa odhadov OECD malo v budúcom roku zaznamenať pokles hospodárstva 0,3 %. Aj v tomto prípade je však nový odhad lepší. V septembri OECD počítala s poklesom nemeckej ekonomiky v budúcom roku až o 0,7 %. V samotnej Európe sa ekonomika bude podľa OECD vyvíjať rôznorodo. Napríklad ekonomika Francúzska, ktoré nie je také závislé od dovozu ruských energií, by mala v roku 2023 vzrásť o 0,6 %. Ekonomika Talianska by mala vzrásť o 0,2 %, čo znamená, že v niektorých kvartáloch OECD nevylučuje pokles.
Ekonomika mimo eurozóny
Mimo eurozóny napríklad ekonomika Británie na budúci rok podľa OECD klesne, a to o 0,4 %. V tomto prípade organizácia svoj odhad výrazne zhoršila, keďže ešte v septembri počítala s miernym rastom o 0,2 %. V prípade Spojených štátov očakáva OECD v tomto roku rast o 1,8 % a v budúcom roku spomalenie na 0,5 %. V roku 2024 sa rast hospodárstva opäť zrýchli, a to na 1 %. Aj pri USA organizácia pôvodnú prognózu zlepšila. V septembri očakávala tento rok rast o iba 1,5 %. Budúcoročný odhad OECD nemenila.
Čína, ktorá nie je členom OECD, je jednou z mála veľkých ekonomík, pri ktorých OECD počíta na budúci rok so zrýchlením tempa rastu. Zatiaľ čo tento rok počíta OECD s rastom čínskeho hospodárstva o 3,3 %, na budúci rok by sa mal zrýchliť na 4,6 %. V roku 2024 odhaduje OECD mierne spomalenie rastu na 4,1 %. V septembrovej prognóze organizácia očakávala tohtoročný rast čínskej ekonomiky na úrovni 3,2 % a v budúcom roku na úrovni 4,7 %.
Spomalenie sa týka aj Slovenska
OECD očakáva, že sa v budúcom roku spomalí rast slovenskej ekonomiky. Vysoká inflácia totiž spôsobí zníženie reálnych miezd, disponibilných príjmov a súkromnej spotreby. Pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov a pokles zahraničného dopytu bude mať negatívny vplyv na export. Informujeme na základe správy OECD.
OECD predpovedá, že slovenský hrubý domáci produkt (HDP) tento rok vzrastie o 1,6 %. V roku 2023 sa tempo expanzie spomalí na 0,5 % a v roku 2024 sa opäť zrýchli na 2,1 %. Rast investícií zostane podľa OECD robustný, keďže vládne investície podporí prílev peňazí z fondov EÚ. Naopak, vysoká neistota bude mať negatívny vplyv na súkromné investície. Tempo expanzie ekonomiky v roku 2024 potom podporí zmiernenie problémov v rámci dodávateľských reťazcov a pokles inflácie. OECD očakáva, že harmonizovaná inflácia tento rok dosiahne 12 %, v roku 2023 sa zrýchli na 15,5 %, a potom v roku 2024 sa zvoľní na 5,1 %.
Predlžovanie ruskej vojnovej agresie proti Ukrajine podporí riziká nedostatku dodávok energií a vyššej inflácie, čo bude mať výrazný negatívny vplyv na rast. Vládna pomoc na zmiernenie následkov vysokých cien potravín a energií by mala byť podľa OECD dočasná a cielená na tých najzraniteľnejších. Organizácia požaduje fiškálnu striedmosť, v opačnom prípade vysoké výdavky podporia inflačné tlaky a ohrozia dlhodobú udržateľnosť verejných financií, predovšetkým vzhľadom na demografické výzvy. Takisto je potrebné urýchlenie investícií do prechodu na zelenú energiu, čo tiež zvýši energetickú bezpečnosť Slovenska a zníži jeho závislosť od dovozu ropy a plynu.
OECD prognózuje, že deficit verejných financií v tomto roku dosiahne 3,4 % HDP. Na budúci rok by sa mal zvýšiť na 5 % HDP, a potom v roku 2024 klesnúť na 3,1 %. Verejný dlh sa tento rok dostane na 80,6 % HDP a v rokoch 2023 a 2024 by sa mal pohybovať na úrovni 79,9 % HDP. Podľa maastrichtských kritérií v tomto roku dosiahne 61,4 % HDP, 60,7 % HDP v roku 2023 a 60,6 % HDP v roku 2024.