Šéf maďarskej diplomacie je napriek invázii na Ukrajinu znova v Rusku
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó je v Rusku, kde sa dnes zúčastnil fóra o jadrovej energetike. Maďarsko udržuje politické aj ekonomické vzťahy s Moskvou napriek ruskej invázii na Ukrajinu.
Szijjártó uviedol na facebooku, že sa v Soči na fóre Atomexpo zíde so šéfom ruského Rosatomu kvôli plánovanému rozšíreniu jedinej maďarskej jadrovej elektrárne, ktorej dva nové bloky má postaviť táto ruská štátna spoločnosť pre jadrovú energetiku. Podľa maďarského ministra zahraničných vecí je tento projekt "v maďarskom národnom strategickom a národnom bezpečnostnom záujme". Globálna energetická kríza podľa neho znamená, že pre každú krajinu je absolútne zásadné, aby si vyrábala elektrickú energiu pre vlastnú spotrebu.
Agentúra AP napísala, že Szijjártóova cesta do Soči je ďalším dokladom toho, že Maďarsko nemení nič na svojej diplomatickej a ekonomickej orientácii napriek tomu, že Rusko vedie útočnú vojnu proti Ukrajine. V Rusku bol naposledy v októbri, keď rokoval so zástupcami štátneho plynárenského gigantu Gazprom.
Český minister zahraničia Ján Lipavský označil za škandalózne, že sa jeho maďarský kolega energetického fóra zúčastnil, pretože na ňom boli aj ľudia, ktorí figurujú na sankčnom zozname Európskej únie.
Vláda maďarského konzervatívneho premiéra Viktora Orbána sa aj v čase, keď iné krajiny kvôli vojne na Ukrajine prestávajú ruské energetické suroviny nakupovať, snaží udržať dodávky ruského plynu a ropy. Orbán, ktorý je považovaný za najbližšieho spojenca ruského prezidenta Vladimíra Putina v Európskej únii, by chcel protiruské sankcie zrušiť kvôli tomu, že podľa neho viedli k obrovskému nárastu cien energií a poškodzujú ekonomiky únijných krajín viac ako Moskvu.
Szijjártó povedal, že "žiadne sankcie nemôžu obmedziť dodávky energií do Maďarska, pretože jedným zo základných princípov našej energetickej stratégie je skutočnosť, že energetický mix je výhradne v kompetencii národných štátov".
Maďarský minister zahraničia minulý týždeň v Uzbekistane so šéfom Rosatomu Alexejom Lichačovom rokoval o dostavbe jadrovej elektrárne Paks za 12 miliárd eur. Budapešť si na ňu vzala desaťmiliardový úver v ruskej štátnej banke. Orbán sa s Putinom na tomto projekte dohodol v roku 2014, avšak je oneskorený a bez komplikácií nebolo ani jeho schvaľovanie, uvádza AP. Kritici tvrdia, že pre Maďarsko znamená zvýšenie finančnej a politickej závislosti na Moskve aj ekologické a bezpečnostné riziko.